Kočovanie za pašou, za vždy bohato prestretým stolom pre včielky.

Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Včelárske pomôcky, Vydané dňa: 04. 04. 2006

Produktívne včelárenie vyžaduje, aby mali včelstvá od jari až do jesene dostatok paše. Pravidelné kočovanie značne podporuje vývoj včelstva, zlepšuje jeho zdravotný stav, zásobovanie včelstiev a tým zvyšuje aj výnos medu. Na Slovensku majú včelári s kočovaním veľmi dobré skúsenosti s bohatou tradíciou.

Nechcem sa tu zaoberať konštrukčným, funkčným a technickým opisom kočovného
voza. Chcem skôr čitateľom ľudovou formou priblížiť význam kočovania pre
včelstvá a včelára. Kto sa chce podrobnejšie oboznámiť s technickým opisom
kočovania, doporučujem každému preštudovať si odbornú literatúru, ako : Kočovný
voz a jeho využitie vo včelárstve od Jána Millu z roku 1978 a 1983, prípadne
Včelárske zariadenia, pomôcky a ich svojpomocná výroba od Ing. Michala Mačičku
z roku 1981. NN včelári, ktorí majú záujem o kočovanie si môžu v tejto oblasti
doplniť informácie v časopise Včelár č. 5 z roku 1989, v ktorom priateľ Michal
Vinc z Prešova vo svojom príspevku Včelársky kočovný voz s nadstavkovou úľovou
zostavou  zaujímavo opisuje túto včelársku pomôcku.

Kočovanie za pašou 1/4

     Každý, kto bol aspoň raz na kočovke potvrdí, že je to úžasný a nezabudnuteľný
zážitok spojený väčšinou s prvým medobraním v roku. Tu sa vytvára priestor na
vylepšenie ekonomiky včelárenia pre víkendových a drobných včelárov, ktorí
obhospodarujú od 4 do 12 včelstiev. Na paletu malého prívesu za osobný
automobil sa zmestí aj šesť úľov a takto jednoducho a nenáročne možno kočovať
na repku do chotára susednej dediny, na rúbaniská s malinou do susedného
okresu, ale aj na agát a slnečnicu v nížinných oblastiach Slovenska. Takýto
spôsob paletového kočovania repkových, agátových a lesných kempov si však
vyžaduje spoluprácu aspoň štyroch, piatich včelárov, ktorí sú ochotní kempovať
pod stanom alebo v aute aspoň jednu noc v týždni pri včelách na kočovnom
stanovišti ak chcú s úspešným medobraním dokončiť kočovku v dnešnej dobe
nevypočítateľnej kriminality. Kočovný kemp za znáškou je určite jednou z
možností zvyšovania medného výnosu pre víkendového a drobného včelára.
Technický popis palety pre desať NN včelstiev na kočovanie s prívesom za osobný
automobil je k nahliadnutiu v časopise Včelár č. 9 z roku 1986, kde Ing. Zdeněk
Kothánek svojpomocné zhotovenie takéhoto zariadenia podrobne popisuje.
Doporučujem tiež webové stránky okolitých štátov, najmä www.sweb.cz/jjvcela/,
tiež www.magazinimker.de,  alebo www.apidomia.cz.  

Kočovanie za pašou 2/4



     Na jar znášajú včely peľ a nektár z vŕby a rakyty, ďalej z ovocných stromov a
repky olejky. To sú predpoklady prípravy včelstiev na agátovú znášku v druhej
polovici mája. Kočuje sa aj za ďatelinou plazivou, slnečnicou, malinou, lipou,
za medujúcimi ihličnatými stromami a na medovicu v lese. Kočovanie vyžaduje
mnoho práce a pohotovosti, čo sa však niekoľkonásobne vynahradí väčším výnosom
medu. Pred kočovaním musíme vyhľadať včas stanovište a dohovoriť sa s majiteľom
o umiestnení včelstiev. Pravda, kočovať nemožno so včelstvami z kraja a do
okresov, ktoré sú zamorené včelou nákazou.

Kočovanie za pašou 3/4



     Na kočovanie sú vhodné úle, ktoré sú ľahké, tesnia, dajú sa dobre uzavrieť a
pritom umožňujú prístup vzduchu. Langstrothov NN úľ, s vysokým a zasieťovaným
kočovným dnom, týmto požiadavkám vyhovuje. Tento stavebnicový systém umožňuje
dopraviť na kočovné stanovište prázdne nadstavky s medzistienkami pre prípadné
roje a odložence, kŕmidlá, včelárske náradie atď.

      Včelstvá určené na kočovanie majú byť silné, zdravé, s výkonnými matkami. Pred
odchodom treba včelstvá ošetriť tak, aby sa zamedzilo rojeniu. Včelstvá majú
mať zásoby aspoň na nasledujúcich desať až štrnásť dní. Keď nemajú zásoby,
musíme im dať roztok medu zriedený v pomere 1 ku 1, a to asi 2 až 3 litre.
Tento roztok im dávame 2 až 3 dni pred kočovaním. Vo včelstve nemajú byť plné
plásty s medom. Musí tam byť dostatok miesta pre prívod čerstvého vzduchu.
Všetky plásty a všetky časti úľov dobre upevníme. Rámiky sú plecnaté, stačí
ich iba pevne jeden na druhý pritlačiť. Ak úle majú nízke a nezasieťované dno,
môžeme pre vzdušné kočovanie použiť voľný medníkový nízky nadstavok, ktorý je
prikrytý kočovným sitom. Včelstvá prevážame len v noci, aby sme s nimi boli
pred svitaním na mieste.  Najlepšie je však včely prevážať po polnoci, keď je
vychladnuté plodisko, a to i vtedy, ak bol horúci deň. Teplota získaná cez deň
do polnoci klesá. Najnižšia je po polnoci. Letáče a očká zatvoríme. Keby sa
včely zdržovali na letáči, porosíme ich alebo zadymíme a tak ich vženieme do
úľa.

Kočovanie za pašou 4/4



     Úle majú byť na dopravnom prostriedku správne uložené, aby včely netrpeli
otrasmi.  Na upevnenie jednotlivých častí úľov, dna, plodiska, medníka,
používame pri sťahovaní takzvaný chomút, ktorý si môžeme zhotoviť aj sami.
Krížom cez stred vrchnákov pripevníme drevený hranolček, ktorý bude prečnievať
cez okraje o 4 až 5 cm. Na oboch prečnievajúcich koncoch vyvŕtame otvory. Pred
sťahovaním pretiahneme cez tieto otvory hrubú železnú drôtenú tyč, ktorej dolný
koniec je upevnený o paletu, podstavec, podvozok. Na druhom konci tyče sú
závity s maticou, ktorú patrične na drevenom hranolčeku utiahneme. Istejšie
bude, ak úle takýmto spôsobom upevníme kovovým rámom, ktorým nahradíme drevený
hranolček. Na stanovišti postavíme včelstvá podľa možnosti v takom poradí, v
akom sme ich mali postavené doma. Včely sa naučia rýchlejšie orientovať a
nezalietajú sa do susedných úľov.

     Na náčinie si treba zhotoviť malú debničku, kde sa pred kočovaním umiestni :
dymák, vypačovadlo, kukla, elektrická lampa, sviečka, kladivo, kliešte,
skrutkovač, pílka, sekera, silný nôž, klince, skrutky, motúz, striekačka,
klietky na matky, zmetáčik, zápalky, poznámkový zošit, pero, ceruzka. Výhodné
je doplniť tento inventár auto lekárničkou, šijacími potrebami, mydlom,
termoskou, pohárom a konzervami.

     Keď hodláme kočovať za znáškou už z jari, musíme sa všemožne snažiť, aby sme
zabránili rojivosti včelstiev. Pritom treba pamätať, že pri každej znáške,
najmä však v lese, mnoho včiel uhynie. Preto včelstvá musia mať už pred znáškou
dosť mladých včiel a mladé matky.

     Pohyblivé včelárenie, účelnosť a potreba kočovania za pastvou vábi a nadchýna
včelárov. Táto technológia včelárenia znamená úsporu času, námahy, stálu
pohotovosť včelstiev na kočovanie a najmä to, že úle sa nemusia skladať a
nakladať. Keď včelár zistí pašu, kam sa má kočovať, uvoľní len zariadenie na
prívod vzduchu do úľa, letáče uzavrie a už sa môže dať na cestu. Keď znáška
nevyhovuje, môže bez obtiaže kočovať ďalej. Ako som v úvode uviedol, kočovať
môžete aj s menším počtom včelstiev.  Môžete tak čím skôr zbierať prvé
skúsenosti. Vyššia produkcia medu bude stupňovať vašu radosť zo včiel a
povzbudí vás zmeniť neskôr svoje stabilné včelárenie úplne na mobilné. Využite
predovšetkým svoju hravú NN technológiu včelárenia v Langstrothovom úli,
zostrojte si paletu, pripojte sa k niektorej skupine kočovníkov a umiestnite
včelstvá na spoločnom kočovnom stanovišti. Spoločnými silami sa ľahšie vyrieši
každý problém.