Malý úľový chrobák

Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Zdravotné okienko, Zdroj: Bee World, 2002, č.4, Vydané dňa: 19. 04. 2006

Aethina tumida pochádza z púštnych oblastí južnej Afriky. Prvýkrát bol popísaný v roku 1867. Biológiu tohto škodcu v južnej Afrike popísal Lundie v roku 1940. Roku 1996 bol chrobák lodnou dopravou zavlečený do USA.

     Na kynoženie tohto škodcu zatiaľ nebola vyvinutá žiadna efektívna metóda. Na obmedzenie chrobáka je nutné ošetrovať pôdu okolo úľov prírodnými insekticídmi rastlinného pôvodu, a tiež samotné včelstvá organickými zlúčeninami fosforu. Analýza mitochondriálnej DNA potvrdila, že sa na oboch kontinentoch jedná o jediný druh, aj keď nerovnorodosť antigénneho fenotypu naznačuje, že chrobák bol zavlečený niekoľkými spôsobmi.

     Rozšírenie. Predpokladá sa, že chrobák bol pôvodne zavlečený do Severnej Karolíny, odkiaľ sa rozšíril do Georgie a na Floridu, kde bol zaznamenaný v roku 1998. Koncom roku 2001 už bol hlásený z 18. štátov. Pravdepodobne sa šíri vďaka migrácii včiel, predajom včiel, včelárskymi potrebami a dokonca i ovocím a zeleninou, ktoré dospelým chrobákom slúžia ako alternatívni hostitelia. Potvrdilo sa, že dospelí jedinci sú schopní prezimovať vo väčšine klimatických pásiem USA, dokonca bez ujmy zvládnu i tuhé zimy v Minnesote, čo vedie k domnienke, že sa škodca ľahko rozšíri na väčšine územia Spojených štátov.

   Popis. Dospelé chrobáky sa vyskytujú v  širokej škále farieb od hnedej po čiernu. Sú priemerne 5 mm dlhé a 3 mm široké, majú oválny tvar tela. Larvy pripomínajú väčších potomkov víjačky voštinovej, ale sú približne 1,2 cm dlhé, majú väčšie hlavičky, ostnaté výrastky po celom tele a blízko hlavy 6 plne vyvinutých nôh.

     Životný cyklus. Samičky kladú vajíčka v nepravidelných skupinách po celom úli, konkrétne do prázdnych buniek a do malých štrbín a škár. Počet vajíčok nakladených jedinou samičkou nie je známy. Vieme však, že v laboratórnych podmienkach vyprodukovalo 300 chrobákov behom 21 dní 3800 lariev. Larvy sa liahnu v priebehu 1 až 6 dní, najviac však v 2. a 3. deň po nakladení. Živia sa zaviečkovaným i nezaviečkovaným včelím plodom, peľom a medom po celom úli a ničia plásty. Slabé včelstvá invázii chrobáka podliehajú veľmi rýchlo. Odhaduje sa, že na jedinom rámiku s plodom sa vyliahne 6000 lariev. Dospelé larvy sa často nakopia v rohoch rámikov alebo na dne úľa. Po 10 až 16 dňoch vychádzajú von. kde sa na zhruba 3 až 4 týždne zakuklia v pôde. Toto obdobie môže trvať od 15 do 60 dní v závislosti na teplote a vlhkosti zeme. Aby larva dokončila premenu na chrobáka, vyžaduje teplotu vyššiu ako 10 stupňov Celzia. Proces kuklenia tiež významne ovplyvňuje kvalita pôdy. V ľahkej piesčitej pôde sa larvy, kukly a novo vyliahnutí jedinci vyskytovali v hĺbke 1 až 20 cm, pričom 80 % z nich v hĺbke 10 cm pod povrchom. Veľké množstvo bolo nájdené v rozpätí 30 cm od letáča. Čo sa týka pohlavia potomstva, na jedného samčeka pripadajú dve samičky. K páreniu dochádza veľa krát, pričom samčeky napadajú včeliu kolóniu skôr ako samičky. Samička dosahuje dospelosť približne týždeň po vyliahnutí. Novo narodené potomstvo sa spári a preniká do úľa. Tento životný cyklus naznačuje, že chrobák počas roka vyprodukuje 5 generácií. Chrobáky môžu prežívať nie len v úľoch, ale tiež v širokej škále ovocia, kde tiež kladú vajíčka.

     Prežitie. Dĺžka života dospelého chrobáka je približne pol roka, aj keď v priemere žije 4 mesiace. V miernych klimatických podmienkach je chrobák schopný prežiť bez potravy a vody minimálne 5 dní. V USA prezimujú dospelí jedinci. Ak teplota klesne pod 20 stupňov Celzia, chrobák prestáva byť aktívny a hladuje. Aj tak je mnoho oblastí, kde teplota neklesá pod 20 stupňov Celzia. Okrem toho je škodca schopný prečkať chladnejšie obdobie ukrytý v chumáči včiel. Existujú správy, podľa ktorých bolo v malých skupinkách zimujúcich včiel nájdené viac ako 300 chrobákov. Miera prežitia dospelých jedincov v chladnejších klimatických podmienkach nie je známa. Nedokážeme odhadnúť, či a v akom počte by bol Aethina tumida schopný prežitia v drsnejších slovenských podmienkach.