Tento názov zaváňa nielen vôňou ostrých, na voňavo zaúdených dobrôt z mäsa, ale aj vôňou ešte nie takých
dávnych čias zakáľačiek, poézie zimy, hodovania pri plnom stole a pri dobrom nápoji jednoducho vôňa dedinského života, aký ešte pamätáme my,
ľudia v strednom a staršom veku.
Vianoce, Nový rok, ale najmä Veľká noc bez šunky, to je ako svadba bez muziky. Preto každý labužník si najmä na tieto sviatočné dni pripraví tento chutný mäsový výrobok. Výroba šunky trvá prinajmenej dva mesiace. Uznáte, je to dobre zariadené, dva mesiace síce pregĺgate slinky, ale napokon … Trochu nám to pokazila veľkovýroba. Nuž ale čo sa dá robiť, aj veľkospotreba má svoje zákony a požiadavky. Teraz dostanete šunku hocikedy a nie hocijakú. Ale voľakedy?!
Ten, čo vedel šunku správne vysoliť, vyúdiť a vysušiť, šunku, na ktorú sa ku komínu chodilo s ostrým nožíkom dovtedy, kým z nej neostal iba koštiaľ do kapustnice, ten bol veru majster uznávaný a uctievaný všetkými, čo si na šunku potrpeli. A ktože by si na ňu nepotrpel?! Možno si myslíte, že solenie šunky je neviemaká tajnosť. Ale kde! Pekne orezané a sformované zadné bravčové nohy poriadne po celej ploche potrieme soľou a uložíme do korýtka. Labužníci môžu pridať bobkový list, cesnak, čierne korenie, to záleží od chuti domácej pani a domáceho pána. V korýtku ich pravidelne obraciame. Mäso pustí šťavu rôsol a ňou potom pri obracaní polievame plochy šunky. Pozor na kosť! K nej sa rôsol musí dostať stoj čo stoj, inak bude zle šunka sa pokazí, zosmradne. Šunky polievame a obraciame každý druhý deň asi štyri týždne. Po vysolení šunku dobre oplákneme, osušíme a dáme údiť. Šunku treba údiť trpezlivo, pomaly, na voľnom priestore. Šunka pri údení nemá rada susedov, neznáša tesno. Vyúdená chutí výborne s čiernym chlebom a zapíja sa dúškom dobrého vínka. Labužníci hovoria, že najlepšie padne perlivé pivo s vysokou čapicou peny. Táto šunka má jednu nespornú výhodu. Predstavte si, že visí na pôjde a my sa k nej zakrádame s nožíkom v ruke. Tak ako kedysi v detstve. Lenže vtedy na šunku dozeral starý otec a teraz manželka : Ale veď to nesmieš, máš predsa diétu! Nepamätáš, čo ti povedal doktor? A my sa predsa len prikradneme, lebo nevieme odolať pokušeniu, a odfaklíme si kus chutného ružového mäska. Napriek všetkým príkazom lekára. Aj napriek mnohým výhradám ostatných, čo sa o nás a do nás starajú. A pritom ani len nezatupíme nožík.