Príprava včelstiev na jarný vývin
Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Tipy, rady, Vydané dňa: 09. 02. 2007Veľmi dôležitým úsekom opatrovania včelstiev je ich správne zazimovanie. Nie je tu reč iba
o prácach spojených s bezprostredným zakŕmením včelstiev na zimu. Ide tu o oveľa viac. Predovšetkým ide o uvedenie včelstva do takého stavu, aby
sa na jar v nasledujúcom roku nerušene vyvíjalo.
Ako to vyzerá vo včelstvách pri začiatku plodovania? Včelstvo začne plodovať spravidla ešte pred prvým jarným očisťovacím preletom, asi v polovici februára. Spočiatku matka kladie denne veľmi obmedzený počet vajíčok. Postupne množstvo denne nakladených vajíčok stúpa. Podľa výpočtov francúzskeho včelára Difoura možno za priemer pokladať : vo februári 130 denne nakladených vajíčok, v marci už 270, v apríli 1000 atď. Pre kŕmenie a zahrievanie tohto plodu, ktorého rozloha nadobúda pozoruhodné rozmery, prichádzajú vo februári a v marci do úvahy len prezimované dlhoveké včely z minulého roku. Aj v apríli ešte prevažne prichádzajú do úvahy pre túto činnosť prezimované včely.
Dnes už vieme, ktoré včely a za akých podmienok sa dožívajú jari a ktoré z nich a za akých podmienok sú spôsobilé z jari dlhý čas chovať a zahrievať plod. Podľa výsledkov výskumov Charkovského výskumného ústavu včelárskeho sa nedožijú jari : 60,8 % včiel, ktoré sa liahli do 26.7. 17,5 % včiel, ktoré sa liahli od 27.7. do 26.8. 11,6 % včiel, ktoré sa liahli od 27.8. do 7.9. 30,0 % včiel, ktoré sa liahli od 8.9. do 13.10. Z toho vidíme, že pre vykonávanie jarných prác vo včelstve prichádzajú do úvahy skoro výlučne včely, ktoré sa liahli v auguste a začiatkom septembra. No z týchto včiel budú môcť v apríli k jarnému rozvoju včelstva prispieť iba tie jedince, ktorým telesný a zdravotný stav umožní dožiť sa tohto času. Keď v auguste včelstvo omladne a mladé augustové včely kŕmia ešte v septembri v hojnej miere plod a zároveň robia prevažne aj práce spojené so spracovaním a doplňovaním zimných zásob, všetko to vedie ku skráteniu ich života.
Americký včelársky bádateľ E.F.Phillips veľmi názorne porovnáva včelu s baterkou. Baterka, ktorú vôbec nepoužívame, prípadne len občas a krátky čas, vydrží dlho. Ak ju používame s prestávkami, svieti nám oveľa dlhšie, ako keby sme ju používali bez prerušenia, teda bez toho, že by sa mohla zreštaurovať. Tak je to aj so včelou. Odčerpávanie jej životných síl v jeseni, čo len čiastočné, vedie ku skráteniu jej života. Preto sa včelár musí postarať o to, aby matka intenzívne kládla vajíčka v júli a v auguste. Včelstvo udrží v aktivite plodovania tým, že hneď po poslednom vymetaní medu začne včelstvám priebežne vo veľkých dávkach podávať zimné zásoby a tieto musí doplniť do konca augusta. Tým dosiahne, že v auguste a v septembri sa vo včelstve vyliahne veľa tisíc včiel, ktoré si doplnia zásoby bielkovín v tele hojným konzumovaním peľu. Pred ich vyliahnutím boli už chýbajúce zimné zásoby doplnené a takto sa mladé včely v jeseni už nemusia zamestnávať kŕmením plodu a spracúvaním zásob na zimu. Zachovajú sa neopotrebované. Do zimy idú s plnou energiou. Ako bude vyzerať toto včelstvo na jar? Matka začne v januári a vo februári klásť v prostriedku ešte zimujúceho chumáča vajíčka. Mladé včely, ktoré sa ujímajú dojčenia, sú uprostred zimného chumáča. Pretože zásoby peľu nemajú na dosah, kŕmia plod zásobami bielkovín z vlastného organizmu. Je oprávnený predpoklad, že by za takých nízkych vonkajších teplôt ani nevedeli stráviť peľové zásoby.
Podľa vedeckých výskumov doc.dr. Hejtmánka z roku 1943, nastáva odchod stráveniny z distálneho konca tenkého čreva do výkalového vačku pri teplote 35 stupňov Celzia medzi 220 až 240 minútami od prvého okamihu nasatia peľu. Naproti tomu pri teplote 16 až 17 stupňov Celzia nebol peľ vypudzovaný z tenkého čreva ani po 445 minútach od prvého okamihu nasatia. Podľa výsledkov týchto pokusov by teda mohli tráviť peľ iba tie včely, ktoré sú uprostred zimného chumáča, kde je teplota 35 stupňov Celzia. No v ich obvode nie sú spravidla peľové zásoby k dispozícii. Preto mladé včely budú musieť na výživu plodu používať zásoby bielkovín z vlastného organizmu. Potom je pravdou, že kŕmenie plodu rezervami bielkovín organizmu ide na ujmu dĺžky života mladých dojčičiek. Včely pri správnej príprave na zimu majú v tele veľa bielkovín a veľká početnosť im umožňuje striedať sa pri kŕmení plodu, zimné včely sa tak rýchlo neopotrebujú. Veľké množstvo včiel umožňuje vo včelstvo ekonomickejšie hospodárenie. Matka má možnosť založiť skôr väčšie plochy plodu. Pretože je dostatok dlhovekých včiel súcich na kŕmenie plodu, plod môže byť lepšie vyživovaný.
V čase, keď sa zimné včely začínajú strácať vo väčšom počte, sú už k dispozícii mladé včely, a to nielen dojčičky, ale i lietavky. Liahnúce sa mladé včely začínajú prepĺňať uličky, takže včelstvo začína rásť bez toho, že by už predtým slablo. Včelár ani nespozoruje odchod zimných dlhovekých včiel. A takto je to správne. Som presvedčený, že v neskorom lete a v skorej jeseni, a pri splnení aj iných podmienok – hygiena, úprava diela, dobrá matka atď., nám nejde len o prezimovanie včelstiev, ale skôr o ich prípravu na úspešný jarný vývin. V oblastiach, kde po výdatnej jarnej znáške býva ešte do začiatku júla, no najviav do konca júla znáška a po nej už nič, musí byť včelár v pohotovosti, ak so včelami nekočuje. Predovšetkým sa musí starať o to, aby pri nedostatku znášky nektáru neprestali matky klásť. A práve našim záujmom je, aby sa i v nastávajúcom období, keď sa kladie vlastný základ pre odchovanie dlhovekých včiel, t.j. v mesiaci auguste, liahli vo včelstve mladé včely a pomáhali odchovať mohutnú generáciu zimných včiel. Aby stagnácia v plodovaní v lete neviedla v bezznáškovom období k nečinnosti, predstieraním znášky, teda priebežným dopĺňaním zimných zásob, spĺňame podmienky pre liahnutie ďalšej generácie dlhovekých včiel. Čo však sledujeme priebežným dopĺňaním zimných zásob v tomto ročnom období? Chceme ním dosiahnuť udržanie, prípadne rozšírenie rozlohy plodu a využiť odchádzajúce staré včely na spracovanie zimných zásob. Cukor z pohárov poberajú spravidla staré lietavky. V znáškovom období by sa starali o znášanie nektáru do úľa. Tieto staré včely zaťažujeme prácou spracovať cukor a cukrový roztok na zimné zásoby pre včelstvo. Našim zásahom sledujeme, aby nečinnosť týchto včiel v úli v bezznáškovom období bola efektívne využitá. Zo zdravotných dôvodov musíme na včelstvá pôsobiť tak, aby v nich boli stále včely všetkých vekových stupňov. To značí, že nesmieme dovoliť, aby vo vegetačnom období nastal čo len nakrátko stav, v ktorom by klesol prírastok mladých včiel a úbytok starých na nulu.
Po ukončení znášky dáme najneskôr do troch dní po poslednom vymetaní všetkým včelstvám nárazovú dávku cukrového roztoku, a to po 3 až 6 kg cukru v pomere 3 ku 2, najlepšie v štvorlitrových pohároch cez presakovacie viečko. Touto dávkou doplňujeme sčasti medové zásoby, ktoré sme včelstvu odobrali pri poslednom vytáčaní. Zároveň sa snažíme takýmito veľkými dávkami dosiahnuť to, aby včelstvo ukladalo tieto zásoby do nadstavku nad plodovým telesom. Staráme sa o to, aby aj „veľkodávkové“ priebežné dopĺňanie zimných zásob, ktoré nasleduje po tomto nárazovom dávkovaní, bolo čo najúčinnejšie. Zistilo sa totiž, že umelé podnecovanie býva celkom bezúspešné, ak včelstvo nemá dostatočné množstvo vlastných zásob. Naproti tomu je umelé veľkokapacitné priebežné dopĺňanie zimných zásob o to účinnejšie, o čo bezprostrednejšie naväzuje na výdatný prílev sladiny. Zistilo sa aj to, že včelstvá sa veľmi ťažko a váhavo púšťajú do plodovania pri umelom dopĺňaní zimných zásob, ak ono nadväzuje na dlhšiu znáškovú prestávku, počas ktorej matka obmedzila kladenie, prípadne úplne prestala klásť vajíčka. Čím viac je otvoreného plodu vo včelstvách na začiatku priebežného dopĺňania zimných zásob, tým lepší účinok bude ono mať. Veľké dávky používame aj preto, aby sme mobilizovali včelstvá z ich nečinnosti. Malými dávkami by sme to pri technológii viacnadstavkového včelárenia nedosiahli. V našich klimatických podmienkach dopĺňame zimné zásoby v nízkonadstavkových technológiách v množstve od 20 do 30 kg cukru, najčastejšie však asi 24 kg. Medníkové nadstavky pred nárazovým kŕmením odstránime, aby včely nenosili do nich podávané krmivo, podstavíme ich pod plodisko, tam ich včely ošetria a zároveň týmto krokom neobmedzíme matku v kladení. Úplne ich odstránime až v jeseni po skončení plodovania.
Na zazimovanie včelstva potrebujeme najmä mladé, neopotrebované dlhoveké včely, vyliahnuté v auguste a v septembri. Dlhoveké zimné včely sa kŕmia na rozdiel od krátkovekých letných včiel aj po vyliahnutí výdatnejšie bielkovinovými látkami, teda peľom. V brušku takejto dobre živenej dlhovekej zimnej včely sa tvorí tukovobielkovinové tkanivo alebo vankúšik. Len takéto včely majú dlhý vek a z jari sú zárukou rýchleho vývinu včelstva, lebo rezervy bielkovín môžu použiť na kŕmenie plodu. Snažíme sa preto plásty obsahujúce viac peľu ponechať v plodiskách včelstiev. Včely nezaplnia peľovú bunku nikdy celkom peľom, ale iba do dvoch tretín. Pri doplňovaní zimných zásob cukrom zaplnia včely bunky takto ponechaných plástov zásobami spracovaného a zhusteného cukrového roztoku a bunky potom zaviečkujú. Takto včely konzervujú zásoby peľu. Dlhoveké včely konzumujú teda aj po vyliahnutí väčšie množstvá peľu. Takto sa stávajú odolnejšími a dožívajú sa dlhšieho veku. A práve takýchto neupracovaných včiel potrebujeme pred zazimovaním v každom včelstve čo najviac.