Prečo sa oplatí jesť slovenský med?

Autor: Ján Goro <goro@post.sk>, Téma: Informácie, Zdroj: denník Pravda, rok 2010, Vydané dňa: 15. 05. 2014

Ján Kopernický, ešte ako riaditeľ Ústavu včelárstva v  Liptovskom Hrádku napísal pred pár rokmi pre denník "Pravda" článok o slovenskom mede. Jeho slová platia dodnes!



Prečo sa oplatí jesť slovenský med?

Vďaka bohatej biodiverzite Slovenska včelárstvo poskytuje pestrú ponuku kvetových medov.

Ide najmä o med z kvetov vŕby, tiež púpava, ovocné stromy, repka, agát, lipa, malina, slnečnica, ďatelinoviny, pohanka, facélia, jedlý gaštan) a medovicové medy: z ihličnanov (borovica, smrek, jedľa, smrekovec) a z listnatých stromov (vŕba, trnka, javor, buk, dub, lipa).

Domáce kvetové medy sú viac vhodné pre deti, pre pacientov po úrazoch a ťažkých operáciách, kde je potrebná rýchla obnova tkanív. Sú ľahšie stráviteľné, menej zaťažujú zažívací trakt. Rýchlo dodávajú energiu, povzbudzujú trávenie a činnosť čriev. Pomáhajú aj pri infekčnej žltačke a pri poruchách pečene. Medovicové medy pomáhajú pri ochorení horných dýchacích ciest, obličiek, znižujú krvný tlak, ako aj pri chorobách srdca.

Predaj z dvora priamo od včelárov je zárukou pravosti medu, lebo včelár predáva len vlastnú produkciu a zákazník ho zvyčajne osobne pozná. Pri nedodržaní kvality medu včelár stráca nielen zákazníkov, ale aj dobré obchodné meno.

Kvalitu produktov z dvora včelár garantuje vlastným menom. Na etikete obalu musí byť v zmysle vyhlášky MP SR 352/2009 uvedené: Meno, priezvisko a adresa prvovýrobcu, pôvod medu (kvetový, medovicový, zmiešaný), dátum balenia a hmotnosť.

Predajcovia popri cestách a na priľahlých parkoviskách ponúkajú zvyčajne anonymný med bez etikety, čo v prípade spätnej kontroly alebo reklamácie znemožňuje skontaktovať sa s producentom. Priekupníci s medom v snahe o vyšší zisk zvyknú prifarbiť kvetové – svetlé medy potravinárskymi farbivami, lebo tmavé medy sú žiadanejšie a môžu ich predávať za vyššie ceny. Tým porušujú potravinový kódex a zavádzajú spotrebiteľa. Do medu sa nesmú nijaké látky pridávať ani z neho odoberať.

Medy slovenskej proveniencie sú pre domáce obyvateľstvo prirodzenou pochutinou, na ktorú je ich organizmus zvyknutý. Konzumáciou dovozových medov vznikajú časté alergie najmä u detí. Je to pre peľové zrnká v medoch z cudzokrajných rastlín, ale aj obsah iných cudzorodých látok, napr. zvyšky liečiv - antibiotík v mede.

Domáci med dlhodobo úspešne nahrádza repný cukor a v rámci racionálnej výživy obyvateľstva má oproti cukru širokú škálu výhod: dietetické, preventívne, liečebné, povzbudivé a iné priaznivé účinky na ľudský organizmus.http://recycle-3.zoznam.sk/count.fcgi?cid=46906&gid=58864&bid=63983&pid=675

 Je vhodný na využitie v modernej medicíne, farmaceutickom, kozmetickom a potravinárskom priemysle.

O slovenský med je v poslednom období vysoký záujem, čo je nielen v dôsledku jeho ocenenia dvoma zlatými medailami na vlaňajšej svetovej včelárskej výstave Apimondie v Montpelliere, ale aj vďaka väčšej informovanosti domáceho obyvateľstva o jeho priaznivom účinku na ľudský organizmus. Najlepšiu reklamu medu robia včelári dodržaním jeho vysokej kvality a podaním presných neskreslených informácií pre konzumentov.

Zostavil: Ján Kopernický, riaditeľ Ústavu včelárstva, Liptovský Hrádok - pre Pravdu