Mrakodrapové včelárenie

Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Technológia a prax NN včelárenia, Vydané dňa: 18. 03. 2006

Pod šopou sa mi doma povaľuje niekoľko dosiek, ktoré zostali po rôznych stavebných prácach. Sú celkom zdravé a bolo by na škodu popíliť ich na palivo. Po odstránení klincov a povrchovom očistení od betónu a malty som sa rozhodol urobiť si z nich jednoduchý úľový systém Langstroth. Dávam za pravdu skúseným včelárom, že na vzhľade úľa až tak nezáleží, ale skôr na prevádzkovej nadstavkovej technológii včelárenia. Po skúsenostiach priateľov včelárov z Poľska považujem za prijateľnú aj výšku rámika 137 mm pre všetky nadstavky.

V staršej včelárskej literatúre z 50-tych rokov minulého storočia sa môžeme oboznámiť s technológiou ?mrakodrapového? včelárenia. Ide o technológiu, ktorá zodpovedá požiadavkám dnešného NN-včelárenia. Pri tomto spôsobe včelárenia sa počíta so spoluprácou dvoch, troch i viac včelstiev, takže už pred znáškou sa vytvorí z nich mohutné včelstvo ako biologický celok. Niekoľko včelstiev-oddielkov nad sebou postavených sa takto organizuje ako celok, ktorý je pri každom nadstavku oddelený mriežkou. Takto sú vlastne matky oddelené. Všetok med sa má sústrediť v horných nadstavkoch ako v spoločnom medníku. V jarnom období je teplota spodnej časti základného včelstva na vrchnejšie oddielky priaznivá. Rozhodujúcim činiteľom tu má byť vzájomná výmena nie úplne zamestnaných včelích skupín, najmä kŕmičiek. To je hlavná zásada ?mrakodrapového? včelárenia. Francúzsky včelár Dugat navrhol používať tento spôsob ako prostriedok na získanie veľkých výnosov.

Význam tohto spôsobu sa odôvodňuje tým, že vývoj normálneho včelstva trvá pravidelne 77 dní. Spojením viac včelstiev sa tento čas podstatne skráti. Hovorí sa, že takéto mohutné včelstvo je pre znášku zrelé už za 40 dní. Takto urýchlený vzrast a vývoj včelstva na jar je podporovaný : spoločnou teplotou, vývinom mladušiek, podnietením k väčšej usilovnosti vyplnením všetkých medzier a miest plodom. Spojené včelstvá vzhľadom na pribúdajúci počet mladušiek majú len jednu pudovú snahu, aby vytvárali čím väčšie plodové teleso.
Dôležitou okolnosťou je, aby sa včelstvá spojili vtedy, keď je už dostatočné množstvo nektáru a peľu. V marci je to u nás ešte predčasné. U nás môžeme s týmto spôsobom počítať pri kvitnutí egrešov alebo púpavy. Spodné základné včelstvo má byť najsilnejšie. Jeho teplota sála hore, všetok pohyb smeruje zdola nahor, z čoho majú osoh vrchnejšie oddielky. Tu sa ukazuje, že v silnom včelstve je plodová rozloha v pomere ku kŕmičkám oveľa menšia, ako v slabom včelstve, hoci zdanlivo vyzerá naopak. Kŕmičky v slabom včelstve zasa majú mnoho práce, aby plod uspokojili a aby udržali potrebnú teplotu. V silnom včelstve nie sú zas kŕmičky dosť využité. Keď sa spojí silnejšie včelstvo so slabším mriežkou, tak včely môžu voľne prechádzať, slabšie včelstvo ochotne prijme a zamestná nadbytočné a nie úplne zamestnané kŕmičky silného včelstva. Takto sa podporí vývin včelstiev, ktoré sa spoja v mohutný celok s niekoľkými matkami.

Stále hovoríme o podporení rastu včelstva do letného slnovratu, čiže o období, kedy sa tvorí základ na zazimovanie silného včelstva a tým aj predpoklad na využitie skorej znášky v budúcom roku.
Zo začiatku lietajú všetky včelstvá z vlastných letáčov-očiek. Oddelené sú medzidnom. Potom sa spoja vložením mriežok medzi jednotlivé nadstavky. Po spojení, asi o 14 dní, sa horné očká uzavrú a celé včelstvo lieta spodným letáčom. V tom čase sú ešte všetky 2 ? 3 matky prítomné. Pred začatím znášky sa má takto vytvorené veľkovčelstvo pretvoriť za 8 až 10 dní na včelstvo schopné znášky. Matky z vrchných nadstavkov odchádzajú s odložencami preč. Hornú časť plodiska doplníme-rozšírime nadstavkom s medzistienkami. Odobraté nadstavky s oddielkami nahradíme novými nadstavkami s prázdnym dielom a s medzistienkami a podľa možnosti z nadstavkov so zaviečkovaným plodom vytvoríme medník. Takto sa včelstvo stáva mohutným pracovným kolektívom s veľkým počtom lietaviek. Keby prišlo do rojovej nálady, môžeme roj vopred s nadstavkom odobrať a vytvoriť oddielok. Ten po letnom slnovrate môžeme vrátiť späť ako oddielok s mladou matkou nulového veku.
Úspech tohto spôsobu spočíva na rozmnožovacom pude, ktorý sa prejavuje tým, že matky jedna s druhou ako by súťažili o čím väčšie plodovanie včelstva. Po letnom slnovrate sa však toto pudové úsilie zmení. Plodová plocha sa zmenšuje, kŕmičky zostávajú v menšine. Včelstvo vplyvom zhromažďovacieho pudu a blížiacej sa zimy nechce už rásť. Preto pri takomto klesajúcom vývine postavíme na plodisko základného včelstva nadstavky s oddielkami, oddelíme medzidnom, dokŕmime a zazimujeme. Proces sa bude v budúcom roku opakovať.

Záverom ešte jedna zaujímavá informácia, ktorá bola uverejnená v prvom ročníku časopisu Slovenský včelár pred viac ako 80 rokmi. Píše sa tam : Geniálny zakladateľ včelárstva v Amerike, Vavrinec Langstroth, vynašiel zhora prístupný úľ so širokonízkymi rámikmi, ktorý dal roku 1852 patentovať. O rok neskôr vydal svoju vzácnu knihu pod názvom ?Úľ a medonosná včela?. Jeho kniha je vo vedeckých kruhoch považovaná za dielo klasické. Toto dielo znovu vydal a poznámkami upravil Karol Dadant.
Manipulácia s Langstrothovým úľom je jednoduchá, takmer jedným ťahom vytiahnem ten rámik, ktorý chcem. Podmetanie robíme zamenením dna, je úplné a bez šramotu. K tomu je ľahký, lebo sa skladá len z bedničky, a jednoduchý. Nedá práce ani pri medobraní. Keď je med zrelý, pod medník položíme prepážku, včely očkom vypustíme a za pol hodiny môžeme bedničku s medom odniesť, lebo včely samé odleteli, čo je veľká úspora času a žihadiel, keď nemusíme každý rámik ometať.

Milan Bencúr, Dolný Kubín
http://nasapravda.weblog.sk/