Ovládame včely technológiou NN-včelárenia?

Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Technológia a prax NN včelárenia, Vydané dňa: 18. 03. 2006

Praktici zastávajú názor, že áno a potvrdzujú to skúsenosťami a tradíciami. Najdôležitejšie je rozumieť včele, poznať jej pudy a spôsob života i práce. Dôležitá je otázka obydlia včiel, úľová otázka. Treba sa postupne vzdať myšlienky a pohľadu na úľ z hľadiska ľudských príbytkov. Nemyslieť si, že to, čo potrebujeme my na bývanie, to isté potrebujú aj naše včely. To je omyl.

Chceli sme im zabezpečiť lepšie, pohodlnejšie zimovanie. Rozmýšľali sme pritom o nich podľa seba, a nie podľa nich. Ony sú predsa už milióny rokov vedené prirodzeným pudom sebazáchovy a vytriedené prirodzeným zákonom prírody vymysleli zimný chumáč. Včely stiahnuté do zimného chumáča potrebujú len trochu ochrany pred poveternostnými vplyvmi v nejakej dutine. A keďže včely ovládajú zákony termodynamiky lepšie ako ľudia, zimný chumáč im úplne stačí na úspešné prezimovanie. Z toho pohľadu sa pri projektovaní úľa treba držať zásady : dať včelám uzavretý priestor, ktorý by im počas zimy umožnil utvoriť zimný chumáč a v lete poskytoval dostatok priestoru na vytvorenie veľkého plodového hniezda a na uloženie nazbieraných medových zásob.

Aj hrozba klieštika nás núti porozmýšľať, čo robiť s obydlím včiel, aby matka nakládla v čo najkratšom čase čo najviac vajíčok. Východiskom je chladné, zimné sedenie včiel. Aj skúsenosti potvrdzujú, že čím je tuhšia zima, tým lepšie je prezimovanie. V biologickom boji proti klieštikovi máme záujem, aby matka začala plodovať čo najneskôr. Tým by bolo plodovanie nepretržité a stále intenzívnejšie a samičky klieštika by nemali dosť času v bunkách pred vylezením získať plodnosť.
Vo svete sa dnes už vo všeobecnosti uznáva potreba dať včelám väčší priestor v každom čase. Zazimovávajú sa včelstvá v dvoch, ba aj troch nadstavkoch, s omnoho väčším množstvom zimných zásob ako u nás. Ak vzhľadom na dostatočnú silu včelstva a z toho následne plynúcu optimálnu teplotu sú v plodovom hniezde vytvorené maximálne vhodné podmienky pre vývin robotníčieho plodu, ten vykĺzne z plodu nie o 21 dní od položenia vajíčka, ale o deň i viac skôr. To potom znamená, že klieštik nemá v bunke dosť času vyvinúť sa v samičku, ktorá by bola schopná ďalšej reprodukcie. Ak sú však úľové podmienky, najmä teplota, také, že robotnice vykĺzajú z buniek oneskorene o deň dva, potom klieštik má dobré podmienky vyvinúť sa v plodnú samičku. Toto sa odohráva zrejme v polovici leta, keď nie je znáška. Z toho dôvodu nemá význam predlžovať plodovanie včelstva koncom leta a začiatkom jesene. Predĺžené plodovanie podporuje vyliahnutie najpočetnejších generácií klieštika a znemožňuje včasné a účinné ošetrenie proti klieštikovi.

Iná vec je preklenovacie kŕmenie. Pre tých, čo môžu produkovať med zo včasnej znášky, alebo čo kočujú za repkou olejkou a agátom, je nevyhnutné jarné podnecovanie. Treba si totiž uvedomiť, že v čase jarnej prípravy silných včelstiev sú najdôležitejšou zložkou potravy bielkoviny. Výskumníci testovali bielkovinové náhradky, porovnávali ich s prirodzeným peľom, pričom sledovali účinok na tvorbu plodového hniezda. Zistili, že účinkom peľu sa najviac priblížila kombinácia cukrovomedového cesta s obsahom srvátky ako bielkovinovej zložky. Srvátka vzniká pri odváraní tvarohu z kyslého mlieka.
Pri včelárení vo veľkom sa už aj na Slovensku začala používať technológia nízkonadstavkového včelárenia v Langstrothovom úli so svetovou rámikovou mierou s dĺžkou rámika 448 mm, pričom jeho výška sa môže meniť. Nepracuje sa pri nej s jednotlivými rámikmi, ale s celými nadstavkami. Podľa potreby bývajú naukladané nad sebou po štyri až päť kusov. Sú nižšie ako u nás používané rámikové miery. Pri nízkonadstavkovom včelárení sa musí naplno uplatniť racionalizácia v chove matiek, doprave na kočovné stanovište, pri manipulačných zásahoch i medobraní. Bežne sa používa odnímateľné dno. V tomto úľovom systéme včelstvo nie je brzdené v plodovaní, hlavne na jar, keď sa plodisko postupne rozširuje pomocou nízkych nadstavkov. Vertikálne rozširovanie lepšie vyhovuje prirodzenému životu včiel. Manipulácia s týmto úľovým systémom nie je časovo náročná. Nízkonadstavkový úľ sa prirodzenému rozširovaniu plodiska približuje viac, ak tradičný úľ s 28 cm vysokým nadstavkom. Jarný rozvoj včelstva je intenzívnejší, teplota v plodisku je stála. Včelárenie v nízkonadstavkovom úli si vyžaduje nové myslenie včelára, rýchle reagovanie na nové veci a vyskúšanie nových technológií. Tento úľový systém už poznáme viac ako 150 rokov a včelári z okolitých štátov s ním majú veľmi dobré skúsenosti. Slovenskí včelári majú dosť konzervatívne názory, čo je dôvodom, že takto sa nové myslenie a technológie vo včelárstve dostávajú do slepej uličky. Narastá už aj počet tých, ktorí pochopili, že tento úľový systém je dobrý a že aj na Slovensku sa dá s ním včeláriť s veľmi dobrými až vynikajúcimi výsledkami.

Technológia NN-včelárenia je dnes vo svete najproduktívnejšia, lebo :
veľmi dobre sa dá prispôsobiť veľkosti včelstva s menším množstvom včielstiev sa dá vyprodukovať väčšie množstvo medu ako v iných typoch v týchto úľoch možno produkovať jednodruhové medy pri medobraní môžeme veľmi účinne odvčeliť nadstavok výklzmi, odpadá zmetanie včiel z rámikov jednotlivé postupy prác sa dajú lepšie mechanizovať hmotnosť nadstavku je podstatne nižšia ako u iných systémov rojenie včiel sa dá vhodnou technikou úplne utlmiť sériová práca, ktorá sa v podstate podobá priemyselnej výrobe, skráti manipulačný čas so včelstvami. Kto chce včeláriť len zo záľuby, mal by použiť úle ležany alebo tradičné nadstavkové, či zadováky. No kto chce včeláriť ekonomickejšie a hlavne viac vyprodukovať, musí sa čo najskôr preorientovať na nízkonadstavkové včelárenie, ale len v tom prípade, ak zmení predchádzajúce názory a je schopný naučiť sa nové technológie.

Hrozba klieštika núti praktikov hľadať ďalšie a ďalšie spôsoby úspešného včelárenia. Takým je aj intenzívna tvorba odložencov. Vychádza sa z toho, že v poslednom čase treba často využiť aj včasnú znášku, ak má byť včelárenie rentabilné. To teda predpokladá mať včas na jar nielen silné včelstvo, ale najmä veľkú populáciu lietaviek. Ak sa však včelstvo zavčasu dostane do sily, vzniká nebezpečenstvo rojenia, pričom vyrojené včelstvo odnesie so sebou aj medný výnos. Aby sa predišlo rojeniu, odchovali sa mladé matky a bola možnosť ošetriť včelstvo proti klieštikovi, odporúča sa utvárať čím viac odložencov. Tvorbou odložencov sa vytvoria nielen podmienky na ošetrenie proti klieštikovi, ale aj nové omladené včelstvá plné energie.
Záverom len chcem pripomenúť, že technológia NN-včelárenia na Slovensku nie je neznáma. V roku 1935 sa na Slovensku začal vyrábať 3-priestorový nízkonadstavkový úľ rámikovej miery A 420×220 mm, v ktorom sa včelárilo v dvojpriestorovom plodisku ako v pôvodnom Langstrothovom úli. Tento úľ sa prestal na Slovensku vyrábať v roku 1955, kedy ho vytlačil dvojpriestorový úľ miery B. Dnes sa mnohí slovenskí n-včelári vracajú k technológii včelárenia svojich otcov pred polstoročím.