Slovenský stredne vysoký nadstavkový úľ

Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Technológia a prax NN včelárenia, Vydané dňa: 18. 03. 2006

Úľ má byť taký, aby vyhovoval požiadavkám včelstva a záujmom včelára. V roku 1935, v záujme zjednotenia rámikovej miery a normalizácie úľov, ktorá by vyhovovala biologickej potrebe včelstva v jednotlivých bioklimatických oblastiach, sa na Slovensku schválili tri typy úľov s 9-rámikovou sústavou v plodisku i v medníku. Dĺžka rámika sa pre všetky tri typy úľov, A, B aj C, ujednotila na 420 mm. Výška rámika u typu A sa ujednotila na 220 mm, u typu B na 275 mm a u typu C na 360 mm. S postupujúcim časom sa na Slovensku presadil dvojpriestorový nadstavkový úľ typu B-10, ktorý vyhovoval požiadavkám kočujúcich aj víkendových včelárov.

Stredne vysoký 3-nadstavkový úľ typu A, ktorý bol určený pre horské oblasti Slovenska, sa v roku 1955 prestal priemyselne vyrábať, lebo menej skúseným včelárom sa tento spôsob včelárenia nepáčil. V dnešnej dobe, po dlhoročných skúsenostiach včelárenia vo svete a vzhľadom k jednoduchej obsluhe, sa môže tento slovenský nadstavkový úľ stať pôvodným národným predstaviteľom všetkých moderných úľov na Slovensku. Tento nadstavkový úľ otvára včelárovi všetky mysliteľné možnosti prevádzkových metód včelárenia pri rozdielnych klimatických a znáškových podmienkach, ako i včelích rasách.

Tento stredne vysoký typ úľa ?A? s 10 rámikmi v nadstavku, má normalizovanú mieru rámika 420×220 mm vonkajšieho rozmeru. Všetky nadstavky sú rovnako vysoké a technológia včelárenia zodpovedá technológii svetovej rámikovej miery pôvodného Langstrothovho úľa. Vychádza sa s požiadavky, aby včelstvo všetok med ukladalo do medníka. Praxou sa dokázalo, že jeden nadstavok tejto miery v plodisku je pre biologickú potrebu včelstva málo, ale ak včelstvo ploduje v dvoch nadstavkoch, tak tento priestor je prispôsobený na akúkoľvek silu včelstva a znáškovú situáciu. Ďalším dôležitým faktom je, že v zloženom dvojnadstavkovom plodisku je vždy dostatok zásob medu pre včelstvo.

Prax potvrdila, že manipulácia s nadstavkami vedie k dosahovaniu vyšších výnosov medu. S prehodením nadstavkov dvojpriestorového plodiska začneme po prezimovaní včelstva, v čase po prvom jarnom prelete, čiže niekedy koncom marca alebo začiatkom apríľa. V takto prehodenom dvojpriestorovom plodisku necháme včelstvo vyvíjať sa až niekedy do prvej dekády mája, čo záleží od počasia, znášky peľu a nektáru, rozvoja atď. V máji medzi dva plodiskové nadstavky vložíme tretí, ktorý je vyplnený medzistienkami. Tak zabezpečíme obnovu diela v plodisku. Z pôvodného horného nadstavku plodiska sme týmto zásahom vytvorili medník, ktorý pri bežnej znáške postačuje. Ak včelstvo rastie, tak pri veľkej znáške pridáme ešte jeden, švrtý nadstavok a vytvoríme z neho ďalší medník. Pod najspodnejší medník vložíme materskú mriežku. Medobranie pripadá približne na polovicu júna. Objem včelami nazbieraného medu sa zvýši až 4x, ak pred znáškou, v beznáškových obdobiach, včelstvá podnecujeme.

Maximum plodovania, čiže množstvo plodu, sa spravidla dosahuje v týždni okolo letného slnovratu, 21.6.. Letné populačné maximum, či maximálna sila včelstva, sa potom dosahuje za 2 až 3 týždne a mení sa pomer medzi celkovým počtom včiel a rozsahom plodu. Optimálna zberacia motivácia včelstva je potom v období 4 týždňov pred dosiahnutím maxima populácie, kedy by včelstvo malo byť v znáške. To je klasický prípad využívania jednej, hlavnej letnej znášky na stabilnom stanovišti. Maximum populácie pripravuje zimnú generáciu včiel a má vplyv na zazimovanú silu včelstva, pokiaľ včelár včelstvo neobmedzí priestorom alebo odobratím zásob, lebo sila včelstva sa tvorí v apríli až júni. Pri dlhšej prestávke po jarnej znáške, je nutné našu kranskú včelu dodatočne podnecovať, aby sa zamedzilo v prestávke v plodovaní a dosiahlo sa veľkého maxima.

Po znáške, jún, júl, august, odstránime medníky a ak sme odobrali viacej medu, je potrebné včely zakŕmiť. Podľa vzoru prevádzkovej n-nadstavkovej technológie včelárenia má slovenský úľ typu ?A? s dvojpriestorovým plodiskom predpoklad na zazimovanie silného včelstva. Zimné zásoby je možné dodať ihneď po vytočení v množstve 20 plus-mínus 3 kg. Začiatok kŕmenia maximálne do 3 dní. Peľové zásoby sa preložia do spodného nadstavku i z okrajov a ihneď zakŕmime veľkými dávkami 3 až 12 kg naraz. Použijeme tiež uschované peľové plásty z jarných prebytkov. Nedôjde ku stresu a využijeme ešte letné včely. Zimné včely sa budú môcť zdarne vyvíjať bez obmedzenia.

Celkovú zimnú spotrebu za obdobie od nakŕmenia do novej znášky koncom apríľa alebo až v máji, je potrebné rozdeliť na dva úseky. Včelstvo bez plodu, čiže asi október až január, a ten zostatok, kedy včelstvo ešte alebo už ploduje. Časť dodaných zásob, asi 4 kg, môže včelstvo preplodovať ešte v júli až októbri. Spotreba neplodujúceho včelstva je malá, maximálne 7 kg u silného včelstva. Do konca zimy, 21.3., konkrétne 8-12 kg, po teplom februári viac. Spotreba vo včasnej jari je závislá od počasia a stanovišťa a môže byť vyššia ako prechádzajúca zimná spotreba. 23 kg zásob môžeme teda pokladať pre kranskú včelu za priemerné nakŕmenie vyhovúce praxi.