Príspevok odznel v diskusii na 14. valnom zhromaždenia Spolku včelárov Slovenska dňa 25.3.2006 v
Prievidzi.
Chcem povedať zopár slov, asi nebudú pre mnohých príjemné, ale poviem to tak, ako to
vnímam. Zopár myšlienok som prebral zo
všetkých štyroch včelárskych časopisov
(slovenských i českých), ktoré čítam, takže trochu mám prehľad, kto sa ako aktívne
zapája do
včelárstva.
Za seba môžem povedať, že členstvo vo včelárskej organizácii som si takto
nepredstavoval. Pri vstupe do organizácie som veril,
že ide o spoločenstvo ľudí,
ktorých spája láska k chovu včiel. Pred desiatimi rokmi som vstúpil do SZV, po troch
rokoch prešiel do Spolku,
avšak nie pre to, že je to zväz alebo spolok, vtedy som to
ešte netušil. Až postupom času som prišiel na to, čo je to vlastne SZV a
SVS.
Každý sa vyjadruje, že treba spojiť včelárov, ale stále sa nehýbeme z miesta. Chodím
veľa medzi včelárov a verte, každý je za
zjednotenie včelárov Slovenska. Nechápem, v
čom je problém, možno najmä vo vrcholných predstaviteľoch včelárskych organizácií ?
pánoch
Gálovi a Kameníkovi. Keď som sa pred časom spýtal p. Kameníka, v čom vidí
príčinu že slovenskí včelári sú stále rozdelení, odpoveď
znela, že on s
?postkomunistickým? zväzom spolupracovať nebude. Asi zabudol, že od pádu komunizmu
uplynulo už 17 rokov. Vo zväze už
možno nie sú ani komunisti, ktovie, ako je to u
nás. Nie som na strane SZV, som za zjednotenie, ale ako sa zdá, všetko sú to
zbytočné
slová, lebo aj vo SZV je zopár ?Einsteinov?, ktorí si myslia, že môžu robiť
čo chcú so spoločným majetkom a zabúdajú na základné morálne
princípy. Na toto
všetko dopláca hlavne jednotlivý včelár, pre ktorého sa nič nerobí.
V časopise
SV č. 2 bol návrh Ústredia SVS. V prvej polovici sa hovorí o
zjednotení: ,,Hlavnou prioritou bude zjednotenie všetkých
slovenských
včelárov v duchu spolkových a kresťanských tradícii a vytvorenie novej
celoslovenskej spoločnej organizácie včelárov na nových
demokratických
zásadách a na princípe ponovembrového vývoja našej slovenskej spoločnosti?,
v druhej polovici je však už predstava o
rozdelení majetku ? komu čo, ako,
za čo a po ,,prechodnom období? zase spojiť. Aké je to prechodné obdobie?
Možno potom už nebudú ani
včelári...
Vieme dobre, že väčšina členov je starších a keby nebolo niekoľko mladších
nadšencov,
ktorí nezištne obetujú svoj čas a prostriedky často bez
akéhokoľvek uznania, ani by sme nevedeli, že nejaké spolky existujú. Všetci
včelári
si musia položiť otázku: Urobili sme všetko pre zjednotenie
existujúcich dvoch včelárskych organizácii na Slovensku, alebo
svojou
váhavosťou, nečinnosťou, či dokonca zadubenosťou, umožňujeme pretrvávanie
súčasného stavu? Som presvedčený, že všetci členovia
oboch včelárskych
organizácií mohli urobiť oveľa viac pre zblíženie stanovísk svojich
organizácií a vytvorenia základu jednotného
stavovského včelárskeho
združenia zastrešujúceho zväzy, spolky, cechy, regionálne zoskupenia a
záujmové skupiny v jednotnej, politicky a
nábožensky nezávislej organizácii
včelárov
Slovenska.
Stále sa pripomína minulosť. Na okraj spomeniem, ak si dobre pamätám zo
školy na
Svätoplukove prúty, ktoré dával svojim synom. Ako to dopadlo, isto
všetci dobre vieme. Hlavným prínosom minulosti by malo byť ponaučenie.
Asi
sme nepoučiteľní.
Nerozumiem, že niektorí priatelia včelári sa stále na niečo sťažujú a fňukajú, tým
si predsa nepomôžu. Keď mám
včelárstvo rád, včelárim od srdca, a ak som čo i len
trošku aktívny, úspech sa musí dostaviť. Dovolím si tvrdiť, že keby neboli
dotácie,
nebolo by nás možno ani polovica, včelári sa nezamerajú na kvalitu, ale na kvantitu,
avšak malo by to byť naopak. Ja sa
snažím o kvalitu od chvíle, keď mi jeden
skúsený včelár poradil, že základom včelstva je silná rodina. Radšej budem mať 10
rodín
silných než 20 slabých, lebo tých 10 donesie viac medu a lepšie sa dokáže
obrániť pred chorobami, ale v tých slabších môžu byť len choroby. Aj
na toto by mali
spolky dohliadnuť, dať vyškoliť zdravotníkov, ktorí by boli platení, hoc aj z
dotácií. Určite by bol zdravotný stav
včelstiev bol iný. Veď boj s varroózou je
niekedy i bojom so samotnými včelármi, ktorí nielenže neliečia, ale dokonca ani
nemenia
medzistienky.
Čo dodať na záver? Slovenská včela by sa ako občianske
združenie mala stať
iniciátorom, poradcom a konzultantom v obore včelárstvo vo vzťahu k štátnej
správe a orgánom EÚ. Takéto združenie
by malo napomáhať členom v propagácii,
so zabezpečením marketingu celej obsiahlej problematiky včelárstva a včelích
produktov. Včelár -
člen musí zasa prijať odporučené zásady správnej
výrobnej praxe, ktoré bude marketing vyžadovať. Jedine tak bude možné
realizovať na trhu
predaj kvalitných včelích produktov za uspokojivú cenu
pre včelára i zákazníka. Bude to známka i záruka kvality.
Nakoniec len jedno: Myslím
si, že včely sú po narodení dieťaťa najväčším božím
darom, preto si ich vážme a nedovoľme, aby sme o ne prišli.
Milan KMEŤ, Dolný Badín
R SVS Senohrad