Projekt s "pristrihnutými krídelkami".

Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Tipy, rady, Zdroj: American Bee Journal, 2003, č.4, Vydané dňa: 20. 04. 2006

Je to jedna z ďalších metód, ktorá popisuje dvojmatkové včelárenie s využitím zastrihovania krídel staršej matky. Metóda sa uplatní v miestach so silnou znáškou, kde je nutné brániť rojeniu. V roku 2000 vytvorilo včelstvo vedené metódou podľa tohoto projektu osem nadstavkov, každý zo 40 kazetami zaviečkovaného medu s hmotnosťou 340 gramov. Prepočítajme to, 40x340x8=108,8 kg medu v panenskom diele na včelnici trvalého stanovišťa.

     ?Výroba? medu v boxoch je pre slovenských včelárov známa z päťdesiatych rokov minulého storočia. Med prichádza do obchodov spravidla v pohároch po štvrť, pol a jeden kilogram. Niektorí včelári predávajú med aj v malých štvorčekoch 10 x 10 cm, ktoré nazývame boxami. Sú to štvorce z doštičiek širokých 4 až 5 cm, ktoré sa dávajú ako rámiky do medníkov jeden vedľa druhého. V čase dobrej znášky včely až do šírky 7 až 8 cm vystavajú plást a zaplnia medom. Konzumenti takýto med radi kupujú, lebo plást je zárukou pravosti a aromatická príchuť panenského vosku spríjemňuje chuť plástového medu. Nízkonadstavková technológia ťažby medu v úľovom systéme Langstroth je ideálna pre produkciu plástového medu v boxoch.


     Plán.

Ideálnou dobou pre započatie prác v súlade s naším projektom je čas predpokladaného rojenia. V tomto období sú včely chované v úľoch s plodiskom v dvoch nadstavkoch.
     Ako prvý krok dočasne využívame modifikovanú DeMareeovu metódu, vedúcu ku zníženiu zakladania matečníkov, čím si pripravíme pôdu pre druhú fázu, smerujúcu ku zníženiu rojenia. Demaree plán je spôsob predchádzania rojeniu známy v anglosaských krajinách podľa amerického včelára tohto mena. Popri premiestňovaní včelstiev je najčastejšie praktizovanou metódou. Mohli by sme ju tiež nazvať dištancovaním plodu od matky. Matku dáme na 1 až dva nezaviečkované plodové plásty do najspodnejšieho nadstavku. Zvyšok priestoru vyplníme súšami a medzistienkami. Naň dáme mriežku a nadstavok s otvoreným očkom a s medom, či inak bezplodovými plástmi. Celkom hore dáme nadstavky s plodom a očká na nich zatvoríme. Kombinujeme tu dve osvedčené a široko využívané stratégie chovu včiel : 1/ Zredukujeme dvojnadstavkové plodisko na plodisko jediné, čím včely prinútime ku skoršej tvorbe medu. Opätovným zjednotením dvoch plodísk s matkami vytvoríme pre zvyšok sezóny dve silné spoločenstvá s dvoma matkami. Tieto tri kroky možno urobiť v rozmedzí asi 6 týždňov a ďalej postupovať podľa stanoveného plánu, ktorý umožňuje kontrolovať rojenie po celú dobu včelárskej sezóny.
     Ak včely aj napriek tomu prejavia sklony k rojeniu, pristúpime k alternatívnej metóde tvorby oddielkov na princípe ?separácie lietaviek a úľových včiel?.
     Keď zastrihneme v jarných mesiacoch matke krídla, zabránime rojeniu hneď v počiatkoch. Toto opatrenie vydrží tak dlho, kým o matku neprídeme alebo ju nenahradíme inou. V medziobdobí je správne využiť iné metódy kontroly rojenia. Projekt počíta s obdobím celého roka, teda i s časom po vytáčaní, a s rovnakým vybavením, ktoré zostane až do zimy nedotknuté.


     Pracovný postup.

Príprava:

  1. Na jar matku zastrihneme a označíme ešte pre začiatkom rojenia. V tejto dobe ju ľahko nájdeme. Pokiaľ ste matku zastrihli v predchádzajúci rok, skontrolujte, či vo včelstve nedošlo k prirodzenej náhrade. Zastrihnutie neslúži len ako poistka proti nechcenému rojeniu a strate lietaviek na začiatku sezóny. Vďaka nemu rovnako ľahko poznáte, či v priebehu druhej fázy nedošlo ku spontánnej výmene.
  2. K výmene, prehodeniu nadstavkov plodiska, dochádza v polovici apríla, tesne pred začiatkom znášky. Táto výmena včiel, plodu a plástov významne ovplyvňuje kladenie.
  3. V priebehu apríla včelstvá pravidelne kontrolujeme, aby sme včas začali s prvou fázou, väčšinou v máji.

Predpokladom je :

a/ dostatočne silné včelstvo, 10 až 12 rámikov plodu,
b/ zaviečkované matečníky alebo matečníky s jedno či s dvojdennými larvami. Vrchnú komoru môžete pri kontrole nakloniť, aby ste dohliadli až na spodok rámikov, kde sa vyskytujú matečníky. Ak sú prítomné, môžete okamžite pristúpiť k prvej fáze.


     Poznámka : Ak pri kontrole objavíte zaviečkované alebo čiastočne zaviečkované plodové bunky, je na prvú fázu neskoro. Namiesto toho pristúpte k protirojovým opatreniam. Prvú fázu ste premeškali. Namiesto prípravy oddielkov podľa projektu používanej v druhej fáze, pristúpte k alternatívnym metódam a to v okamžiku, kedy zaviečkovaný plod dosiahne štádium kukly.


     Prvá fáza : modifikovaná DeMareeova metóda ? dočasné oddelenie matky od plodu. Matka je 9 až 10 dní uzavretá v spodnej komore dvojitého plodiska, a to prostredníctvom materskej mriežky s výklzmi pre voľný pohyb trubcov, čím je podľa Millerovho princípu zabezpečené založenie matečníkov v hornej časti bez matky.
     Podnet k budovaniu buniek ešte zosilnie, keď sa komory plodiska od seba oddelia nadstavkom, najlepšie s nízkymi rámikmi alebo polrámikovými kazetami. Ten sa po úvodných desiatich dňoch ocitne na úli ako prvý. Je možné pridať naň i okrajový rám z trojštvrtinového dreva, vložku, a to priamo pod plod. Zaistíme tým nakladenie matečníkov na spodok rámikov, čím pre ne zaručíme väčšiu bezpečnosť a znížime riziko poškodenia

Projekt

I.Modifikovaná DeMareeova metóda, deň 0

 

Projekt

II.Redukcia : tvorba oddielka, 9 až 10 deň   

 

Projekt

III.Spojený úľ s 2 matkami, 6. až 7.týždeň

 

Projekt

Obmedzenie rojenia prostredníctvom oddielka

 

     Ak presne netušíte kde sa matka pohybuje, vložte najprv materskú mriežku a potom všetky včely z horného plodiska straste pri letáči spodného plodiska. Počas tejto činnosti ľahko skontrolujete, či ste neprehliadli nejaký matečník. Akonáhle objavíte matku, umiestnite ju do spodnej časti a v striasaní nemusíte pokračovať.
     Ďalšia možnosť, ako dostať matku dolu, je jednoduché vydymenie. Akonáhle včely zlezú do spodnej časti, inštalujte materskú mriežku. Po strasení sa včely rozídu po celom úli, zatiaľ čo matka zostáva 9 až 10 dní zatvorená v spodnej komore.
     Na konci tohto časového úseku je situácia v produkčnej komore bez matky veľmi podobná dianiu v úli, kde došlo pred 9 až 10 dňami k rojeniu a včely do neho boli po redukcii /fáza II./ vrátené. To znamená :

  1. došlo k nakladeniu matečníkov,
  2. všetok plod bol zaviečkovaný, takže nehrozí riziko stavby ďalších matečníkov,
  3. prerušenie výchovy plodu umožňuje potlačiť rojenie na niekoľko týždňov,
  4. v prázdnych bunkách je ukladaný nektár, takže po pridaní novej matky včely začnú s produkciou medu.


     Druhá fáza. Redukcia pomocou oddielkov. Po 9 až 10 dňoch, tesne pred vytváraním oddielkov, prehľadáme hornú komoru rámik za rámikom. Pátrame po pláste s jediným matečníkom, ktorý potom vrátime do tej istej komory. Ďalší rámik s ľubovolným počtom matečníkov dáme bokom. Neskôr ho použijeme pre oddielok. Ak pri kontrole prehliadneme nejaký matečník, po vyliahnutí mladej matky dôjde k rojeniu. Kontrolu si preto uľahčíme tým, že včely čiastočne strasieme z rámikov. Horná komora bez matky teraz obsahuje jeden zrelý matečník. Snímeme ju a prehodíme so spodnou komorou na základnej doske. Tú odsunieme bokom a pootočíme o 180 stupňov dozadu. Po tejto operácii strasieme dve tretiny včiel do komory na základnej doske, a to vrátane matky so zastrihnutými krídlami. Lietavky si pamätajú cestu, vrátia sa samé.
     V priebehu striasania si dávajte pozor, aby matka nezostala v postrannom oddielku. V komore, kde zostal jediný matečník, bude samovoľne nahradená, zomrie pri pokuse o vyrojenie alebo ju zabije vyliahnutá mladá matka.
     Nakoniec do oddielka pridáme rámik s ľubovolným počtom matečníkov. Pochopiteľne za predpokladu, že sme pri striasaní v oddielku žiadne matečníky nenašli. Poznámka : Matku so zastrihnutými krídlami nemusíte nutne obetovať. Pokiaľ je označená, ľahko ju nájdete. Môžete ju odchytiť a chovať zvlášť pre ďalšiu potrebu. Ak zostane v oddielku, zlikviduje nakladené matečníky. V prípade, že budete postupovať podľa plánu a ona sa dostane do komory na základnej doske, nahradí ju novo vyliahnutá mladá matka. Sami vidíte, že matka s ustrihnutými krídlami môže poslúžiť niekoľkými spôsobmi.
     Mladú matku v oddielku neskôr ľahko nájdeme, skontrolujeme, či sa spárila, prípadne ju zastrihneme. Nadstavky vybavené prázdnymi kazetovými polrámikmi slúžia v prvej fáze k oddeleniu matky. V oddielku nie sú zatiaľ potrebné. Výnimkou je prípad, že ste v ňom ponechali matku. Obdobie, kedy došlo ku spáreniu matky, spoznáte ľahko. Robotnice horlivo premiestňujú uskladnený med do nadstavku, aby mala matka kde klásť.


     Tretia fáza. Opätovné spojenie do včelstva s dvoma matkami. Asi po 5. týždňoch, kedy v postrannom oddielku plod všetkých vekových kategórií a začínajú sa liahnuť mladé robotnice, vraciam komoru späť na pôvodnú dosku, aby sme vytvorili silné včelstvo s dvoma matkami. Pridávame nadstavky, aby pokračovala neprerušená produkcia medu. Po spojení včelstvo určitú dobu žije s dvoma matkami. Po čase jedna z nich zmizne. V tejto fáze môže zasiahnuť včelár a oddeliť ich materskou mriežkou a zachovať po dobu znášky status dvoch matiek.
     Nadstavky. Pri práci na tomto postupe sme používali kazetové polorámiky. V medonosných oblastiach môžu byť na dvojmatkové včelstvá položené štyri až päť nadstavkov. U nás sme na začiatku znášky používali dva nadstavky, aby sme vychovali silné včelstvo.
     Ďalší nadstavok pridávame až vtedy, keď je predchádzajúci z dvoch tretín plný. Tento postup sa vypláca, pretože čím menej majú včely miesta, tým lepšie využívajú kapacitu kaziet a plynulo dostavajú plásty. V rámci výmeny presúvame nadstavky vždy smerom hore a to tak, že ten najspodnejší príde úplne navrch. ľahko tak skontrolujeme, či je dostatočne plný a med zrelý, a zároveň ho odsunieme ďalej od plodiska. Predčasné viečkovanie nedostatočne využitých kaziet je dôsledkom prerušovanej znášky. Väčšinou k nemu dochádza pri oslabených včelstvách, ktoré majú ťažkosti s plynulým stavaním plástov. Pokiaľ pridáte nadstavok i k oddielku, vytvoríte si väčší časový priestor pre opätovné spojenie včelstva a tým pádom určitú výhodu.
     Dodatok. Alternatíva druhej fázy : Obmedzenie rojenia prostredníctvom oddielka. Týmto postupom dosiahneme rovnaký výsledok ako v druhej fáze tohto projektu. Oddielok vytvárame, keď sú matečníky v štádiu kukly, teda staré 12 až 15 dní. Tentokrát ponecháme na základnej doske spodnú komoru. Vrchnú komoru proste zložíme a položíme vedľa prvej komory, letáč pootočíme o 180 stupňov vzad.
     Potom strasieme všetky včely z prvej komory do oddielka. Behom striasania vyhľadávate a likvidujete matečníky ako v pôvodnom postupe. V prvej komore ponecháte iba jediný. Na rámikoch bez včiel matečníky ľahko objavíte. Pokiaľ narazíte na zastrihnutú matku, tiež ju premiestnite do oddielka, spoločne s ostatnými nájdenými matečníkmi. Lietavky sa pochopiteľne vrátia späť do svojho úľa, takže v tomto bode máte v prvej komore len ich, plod a jeden matečník. V oddielku zostávajú nelietavé robotnice, plod, zostávajúce matečníky, prípadne zastrihnutá matka. Tým, že v prvej komore nezostali žiadne nelietavé robotnice, je zabránené vytváraniu rojových situácií a tak nehrozí nebezpečenstvo, že po vyliahnutí mladej matky dôjde k rojeniu. Naopak v oddielku je potlačené rojenie tým, že chýbajú lietavky.
     Pokiaľ pri striasaní včiel z hornej komory zistíte, že došlo k vyliahnutiu novej matky a v ďalších matečníkoch zostali životaschopné mladé matky, ktorým včely bránia v opustení bunky, môžete v procedúre kľudne pokračovať.

V tejto situácii :

  1. budete mať v oddielku mladú matku plus ďalšie matečníky, ktoré v úli zostanú po strasení,
  2. jediný matečník, ktorý musí v komore zostať, nahradíte jednou z uväznených mladých matiek.


     Ďalší postup je rovnaký ako v prípade druhej fázy. Na prvú komoru na základnej doske umiestnite nadstavky. K tomuto zásahu sa môžete odvážiť kedykoľvek, keď včely prejavujú náchylnosť k rojeniu. Rýchlym spôsobom ich tak vrátite späť do práce.