Kto chce včeláriť v nádstavkovom úli mal by poznať základnú bibliu  autorov  Ing. F.Kamlera, Ing. Z.Olivy a RNDr. V.Ptáčka, CSc s názvom "Nástavkové včelaření" . Pre tých, ktorí ju nemali možnosť prečítať, prinášame krátky výber.

Anton Turčáni

Prečo spájať včelstvá v októbri?

Ako to robím ja..

Napísal som ako včelárim v nízkych nádstavkoch, bez snahy tvrdiť, že to čo robím je správne a dúfam, že mi niekto poradí ako to robiť lepšie, ale tiež sa môže stať, že pri čítaní mojich postupov niekto získa užitočnú inšpiráciu. 

Od roku 1999 probíhá na třech pracovištích našeho ústavu (Dol, Pekařov a Zubří) provozní pokus na porovnání jednostěnných - dřevěných úlů s úly silně uteplenými 6 cm polystyrenem. U obou skupin včelstev se hodnotí průběh jarního rozvoje a hlavní ukazatel - produkce medu, do níž se veškeré podmínky pro jarní rozvoj promítnou.

S týmto problémom sa stretávame každý rok, keď sa nám vyroja včely, alebo keď nevieme vyprodukovať väčšie množstvo medu, peľu alebo vosku, pre lepšiu rentabilitu včelárenia a pre vylepšenie svojich finančných ziskov.

Začiatočníci, ale aj mnohí skúsenejší včelári, sa boja pustiť do chovu matiek, pretože sa domnievajú, že niečo pokazia. Drobný včelár si však môže odchovať matky takýmto najjednoduchším spôsobom z rojových materských buniek z včelstiev s vynikajúcimi vlastnosťami. Takéto odchovanie matiek je úspešné len vtedy, keď rojové materské bunky vyberáme veľmi starostlivo. Rojové materské bunky totiž obsahujú často mŕtve matky, trúdy, odumreté larvy a robotnice, čo včelár obyčajne zistí neskoro. Ten najjednoduchší spôsob spočíva v tom, že včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie, včelár rozdelí na dva alebo tri odložence s plodom a do každého z nich pridá aj plást s rojovými materskými bunkami. Matky sa v oddielku oplodnia a celé odložence sa použijú podľa potreby.

Už naši starí otcovia pochopili, že silné včelstvá môžeme získať spoločným úsilím dvoch matiek. Hovorili tomu „včelárenie s pomocnými matkami v medníku“. Včelárenie s pomocnými matkami vyžaduje, aby v jednom včelstve bolo aj viac matiek, ktoré sú oddelené kráľovskou mriežkou. Pritom ide pravidelne o včelstvo, ktoré je umiestnené v dostatočne priestrannom úli, najlepšie nízkonadstavkovom, Langstroth, kde matky majú dosť miesta na kladenie a kde sú všetky predpoklady, aby na čas znášky vytvorili mohutné včelstvo.

Uteplenie pomána v jarnom rozvoji len slabším včelstvám, silnejšie ho nepotrebujú !!

Včeláriť v horskej oblasti, v úľoch s nízkymi nadstavkami, prináša včelárovi radosť pri manipulácii s menšou hmotnosťou nadstavku i plástu. Umožňuje mu získavať veľa medu v panenskom diele, zrelý zaviečkovaný med i so slabších znášok, druhové medy a racionálne vytáčanie medu. Taktiež je to jednoduchá tvorba odložencov a chov matiek pri preventívnych zásahoch na tlmenie rojovej nálady včelstva a porušovanie rozvoja roztoča Varroa.

Stredoeurópska skúsenosť včelárenia v uteplených úľoch vyplýva zo zimovania slabších včelstiev, ktoré počas jarného rozvoja sú vzhľadom k izolácii stien závislé na vlastnej výrobe tepla, preto ich vzhľadom k rýchlejšiemu rozvoju včelári zužujú na niekoľko plástov a potom postupne po jednom alebo dvoch plástoch rozširujú plodisko. Je to pravdepodobne pozostatok technológie včelárenia v „rakúskych“ úľoch zadovákoch a v „maďarských“ úľoch ležanoch. Včelstvo v prírode toto nikdy nepoznalo. Vždy sa muselo vyrovnať s rovnakým priestorom a s rovnakým počtom plástov. Podobný stav je v nadstavkovom „mrakodrape“.

Včelstvo sa počas svojej existencie dokonale prispôsobilo vonkajšiemu prostrediu, podnebiu a najmä ročnému vegetačnému cyklu. Príchod zimného obdobia ho teda neprekvapí, lebo sa vie naň dokonale a náležite pripraviť. Preto príroda veľmi účelne zariadila situáciu tak, aby včelstvo toto obdobie mohlo prežiť v stave zníženej aktivity, aby čo najviac včiel sa dožilo jari v stave takzvanej psychickej mladosti, to jest neupracované, schopné na jar vychovať prvé generácie plodu, ba dokonca využiť i včasné znášky.

My dnes vieme, že v ktoromkoľvek dostatočne priestrannom úli, či je to zadovák, ležan alebo nadstavkový úľ, môžeme získať rovnaké výťažky medu. Rozdiel je však v pracnosti na 1 kg medu, teda v nákladovosti. Naše súčasné nadstavkové úle sú ešte poznamenané stredoeurópskym vývojom. Vzhľadom k nutnosti zníženia nákladov vo včelárstve, zvíťazí v budúcnosti i v Európe jednoduchý úľ Langstroth s trojdielnym NN plodiskom.

Keď sa pozrieme spätne na vývoj úľov vo svete, tak vo svetovom včelárstve sú výrazné dva vplyvy, a to stredoeurópsky a americký. Stredoeurópsky vplyv je reprezentovaný odborníkmi, ako Dzierzon, Gerstung, Živanský a ďalší, ktorý prenikol do celej Strednej Európy, najmä úľom prístupným zozadu. Dnes sa nájdu ešte v Rakúsku, Fínsku, Švajčiarsku, SRN a v Česku.

Jednoduchá Langstrothova technológia nízkonadstavkového včelárenia nám umožňuje manipuláciu s celými nadstavkami a s celými úľmi. Táto technológia s nízkym medníkovým priestorom je pre včelára výhodou pri získavaní včasných a jednodruhových medov.

Teplo zvyšuje inteligenciu včiel Včelárov odnepamäti škrie, že ich chovankyne nie dosť efektívne využívajú svoj domov. Nikdy totiž nevyužijú všetky komôrky plástu, či už na odchov potomstva, alebo na ukladanie medu. V priebehu posledných niekoľkých rokov našli vedci wurzburskej univerzity v Nemecku pomaly, krok za krokom, pomocou počítačov a termokamier udivujúcu odpoveď : prázdne okienka v pláste ostávajú v záujme zvyšovania inteligencie včiel.