Gerhard Liebig ze Včelařského ústavu Hohenheim provádí již 25 let měření populace na více než 100 včelstvech. Tato měření mu ukázala, že včely ne vždy dělají to, čemu včelaři věří.

Na velký včelařský den v roku 2002 severoněmeckém Soltau pozval Christoph Koch známého a kritického včelařského výzkumníka Gerharda Liebiga. Téma přednášky, "Čemu včelaři věří a co včely dělají", bylo Gerhardovi Liebigovi přizpůsobeno na tělo. Jako včelař z povolání a včelař vedlejšího výdělku při včelaření získal stejný názor: s jednoduchou, čas šetřící metodou získat mnoho medu. K tomu včelař musí znát způsob života včelstev a roztočů.

POKRAČUJEME V OTÁZKACH A ODPOVEDIACH PÁNA BOHÁČA...

Meno pána Boháča je viacej známe v Českej republike, ale aj na Slovensku vieme, že patril k priekopníkom nástavkového včelárenia. Jeho odpovede na najčastejšie otázky včelárov týkajúce sa včelárenia, ktoré publikoval na stránke www.psnv.cz vám majú čo povedať aj dnes. Možno že k niektorým jeho tvrdeniam by sa dalo diskutovať, ale úcta mi nedovolí.

Tak čítajte, rozmýšľajte, učte sa a skúšajte.

Rozvoj včelstiev na jar pozorne sledujeme a včas rozširujeme. Najideálnejšie sú vystavané medzisteny z minulého roka. Ak nemáme dostatok vystavaných plástov, rozširujeme nadstavky medzistenami. Včelstvá rozširujeme skôr ako úplne zaplnia doterajší priestor.

Medzi včelárskou verejnosťou je známe, že silné včelstvá dokážeme budovať v nízkonadstavkových úľoch, to znamená v úľoch s výškou rámika do 25 cm. Takéto úľové zostavy umožňujú včelárovi rotáciu plodiska, pričom výrazne nenaruší celistvosť plodového telesa a zároveň neobmedzuje včelstvo v rozširovaní priestoru pre plodovanie.

Rámiky vyrobené z potravinového plastu sú pre styk s medom a ostatnými včelými produktmi bezpečné. Tým sa myslí, že neobsahujú škodliviny, ktoré ohrozujú zdravie človeka. Vytočený med bežne skladujeme v nádobách z potravinového plastu. Nikomu takáto potravinová norma neprekáža. Názory na každú novinku vo včelárskej praxi budú vždy rozdielne. Pre jedných je to super, niektorí sú úplne proti.

Včela robotnica, trúd a včelia matka sú vizuálne odlíšiteľné. I napriek tomu, keď z nejakého dôvodu, hlavne v letnom období, potrebujeme nájsť matku, nie vždy sa nám to podarí. Aj preto mnohí včelári, včelie matky známym spôsobom označia. Celosvetovo sa používa päť druhov farieb. Biela -2006, Žltá - 2007, Červená - 2008, Zelená - 2009, Modrá - 2010. Včelári na začiatočné písmená vymysleli rôzne riekanky. Beda Žienkam Čo Zjedli Med, alebo Bol Žobrák Čo Zjedol Med.

Zo starších spôsobov zostavovania odložencov je obľúbená, u začínajúcich včelárov, tvorba preletákov s vlastnou alebo s cudzou matkou. Túto metódu využívajú v plnom lete aj včelári, ktorí včelária v úľoch so stredne vysokou výškou rámika pôvodného Langstrothovho úľa.

Veľmi dôležitým úsekom opatrovania včelstiev je ich správne zazimovanie. Nie je tu reč iba o prácach spojených s bezprostredným zakŕmením včelstiev na zimu. Ide tu o oveľa viac. Predovšetkým ide o uvedenie včelstva do takého stavu, aby sa na jar v nasledujúcom roku nerušene vyvíjalo.

Je veľmi dobre známe, že horný letáč, očko, na prednej strane Langstrothovho úľa, umožňuje krížové vetranie a je základným predpokladom pre úspešné prezimovanie včelstiev. Včelstvá s otvorenými očkami si udržujú v zimnom chumáči teplotu 30 stupňov Celzia i vyššiu. Prax dokázala, že včelstvá s horným letáčom na prednej strane úľa sú preukázateľne silnejšie a majú na jar viacej plodu ako včelstvá s nezmenšeným spodným letáčom.

Prechod na bunky tejto veľkosti nemožno síce považovať za recept na riešenie varoatózy, ale návrat včely medonosnej k jej prirodzenej veľkosti môže vylepšiť východziu pozíciu pri selekcii včiel odolných proti varoatóze. Na základe Cowanovho merania z roku 1890 vieme, že priemer bunky robotnice bol vtedy v rozmedzí 4,72 až 5,36 mm a bunky v plodisku mali priemerne 4,9 mm. Zavedenie umelo vyrábaných medzistienok v 19. storočí umožnilo bunky mierne zväčšiť, čo následne viedlo i k väčšiemu vzrastu včiel. Tento proces sa v Európe uskutočnil v rokoch 1895 až 1925. Od tej doby má väčšina medzistienok priemer buniek okolo 5,5 mm.

Je to jedna z ďalších metód, ktorá popisuje dvojmatkové včelárenie s využitím zastrihovania krídel staršej matky. Metóda sa uplatní v miestach so silnou znáškou, kde je nutné brániť rojeniu. V roku 2000 vytvorilo včelstvo vedené metódou podľa tohoto projektu osem nadstavkov, každý zo 40 kazetami zaviečkovaného medu s hmotnosťou 340 gramov. Prepočítajme to, 40x340x8=108,8 kg medu v panenskom diele na včelnici trvalého stanovišťa.

Vo včelárskej literatúre a časopisoch sa z času na čas vyskytujú články, v ktorých autori popisujú uzdravenie z rôznych často veľmi ťažkých chorôb.