Jednoduchá Langstrothova technológia nízkonadstavkového
včelárenia nám umožňuje manipuláciu s celými nadstavkami a s celými úľmi. Táto technológia s nízkym medníkovým priestorom je pre včelára výhodou
pri získavaní včasných a jednodruhových medov.
Dobre využitá
jarná
znáška, pokiaľ to počasie dovolí, môže byť jedine silným prezimovaným
včelstvom a jeho lietavkami. Včelstvo na začiatku jarnej znášky
najskôr iba
vyrovnáva svoju zazimovanú silu. To platí oveľa viac pre chladnejšie oblasti ako
pre teplejšie. K tejto znáške patrí úž
púpava, ovocné stromy
a v teplejších oblastiach repka. Pri využití takejto včasnej znášky
môžeme uplatniť pridávanie matiek
s prezimovanými oddielkami na jar, čo je
vlastne dvojmatkový spôsob včelárenia alebo spätné spájanie včelstiev. Výťažky
z tejto
znášky sú potom v našich podmienkach minimálne o polovicu
väčšie ako u dobrých jednomatkových včelstiev. Včelár tak vo
včelstve
dosiahne rozsiahle plodové teleso skoro z jari a včelstvá môžu využiť
skorú znášku. Spätné spájanie včelstiev
s mladou matkou nulového veku
robíme asi 10 až 14 dní pred rozkvitnutím ovocných stromov alebo repky. Ak
v čase očakávanej
znášky nastane nepriaznivé počasie, nedostaví sa
želateľný výťažok, tak v spojenom včelstve môže vzniknúť rojová
nálada. Toto
nebezpečenstvo sa podstatne zmenší, ak sme postupovali správne
a v spojenom včelstve máme mladú matku z minuloročného
chovu.
Dve
včelstvá
v jednom úli majú priaznivejšie tepelné hospodárenie na jar, lebo spodné
základné včelstvo vyhrieva oddielok položený na
ňom. Tejto okolnosti možno
pripísať aj rýchlejší jarný vývin dvoch spolu prezimovaných včelstiev. Po
odkvitnutí rakyty, kedy robíme prvé
prehodenie nadstavkov, odstránime medzidno
a nahradíme ho materskou mriežkou. Potom, keď pri spätnom spájaní včelstiev
odstránime
staršiu matku, ktorá je v plodisku, vytvoríme s ňou
v zásobnom nadstavku alebo v úliku oddielok s troma plástmi, ku
ktorému prisypeme mladé včely z jedného plásta. Namiesto odňatých plástov
s matkou dáme vystavané plásty alebo medzistienky. O
10 až 14 dní medzi
odstránením jednej matky a začiatkom znášky sa veľa mladých včiel stane
predčasne lietavkami, ktoré by sa za
normálnych podmienok, teda
v jednovčelstvovom systéme, venovali ošetrovaniu plodu.
Pre získanie veľmi skorého výťažku medu môžeme využiť aj kombináciu
uvedeného systému
včelárenia s dočasným premiestňovaním včelstiev na
trvalom stanovišti. Pri tejto kombinácii je našou snahou posilniť produkčné
včelstvá, ale len na krátky čas lietavkami. Produkčné včelstvá v posilnenom
stave môžu využiť veľmi skorú znášku. Pri takomto
?vypožičiavaní? lietaviek
treba vždy dva úle včelstiev už v zime postaviť do bezprostredného
susedstva. Pritom letáčové otvory majú
byť upravené tak, že vždy tieto dva
susedné úle ich majú v bezprostrednej blízkosti. V prvý deň veľmi
skorej znášky obrátime
jeden z dvojice úľov o 180 stupňov. Tým sa získajú
lietavky obrátených úľov v prospech včelstiev, pri ktorých poloha
letáčového
otvoru zostala nezmenená. Otočenie jedného z dvojice úľov o 180
stupňov urobíme vo večerných hodinách po návrate všetkých lietaviek do
úľa.
Nasledujúceho dňa vrátia sa lietavky otočených včelstiev na pôvodné miesto.
Pretože na ňom nenájdu svoj úľ, obletujú určitý čas toto
miesto a po
bezvýslednom hľadaní vtlačia sa do susedného úľa. Obyčajne sa tieto včely
vracajú zo znášky a domáce včely ich
prijmú. Takto posilneným včelstvám
treba postupne uvoľňovať miesto pre nektár nasadením nízkeho medníkového
nadstavku. Po skončení znášky
vrátime otočené včelstvá letáčom na pôvodné
miesto. Veľký počet lietaviek nezabudne za krátky čas premiestnenia, ak ono
netrvá dlhšie ako
10 až 12 dní, na svoje pôvodné miesto a po spätnom
otočení včelstva lieta zasa do pôvodného úľa. Ak včasná znáška trvá dlhšie ako
10
až 12 dní, potom neobraciame úle späť do pôvodnej polohy, ale oslabené
včelstvá posilníme pridaním zrelých plodových plástov. Týmto spôsobom
môže
včelár dosiahnuť pekné výsledky najmä v oblastiach, kde je znáška
z ovocných stromov jediným zdrojom výťažku medu.
