Predstavte si, že máte dobrý rok, máte šťastie, máte vitálne
včelstvá, vynikajúcu znášku, nádoby s medom sú preplnené, ale nikto nechce váš med kupovať... Predstavte si, že veľa rokov chováte včely, ste
úspešným včelárom a predovšetkým poľnohospodári vás majú radi. A zrazu tí istí poľnohospodári odmietajú trpieť vaše včely v blízkosti svojich
rastlinných kultúr...
Takto alebo podobne by mohol vypadať scenár budúceho
vývoja oboru včelárstvo, ak bude v EU povolená vo veľkom merítku génová manipulácia. Včelári, ktorí so svojimi včelami zaujímajú výnimočné
kľúčové postavenie v génovej problematike, budú medzi prvými, ktorých sa táto téma dotkne.
Predovšetkým je nutné zamyslieť sa nad tým, či je poľnohospodárstvo ešte vôbec schopné existovať bez
genetických mutácií, čo je niečo, čo sa ešte pred časom zdalo byť úplným nezmyslom. Stopercentná ochrana polí pred kontamináciou geneticky
pozmeneným osivom sa zdá dnes ťažko mysliteľná.
Ak sa už raz
geneticky pozmenené rastliny začali pestovať, určite budú včely a vietor roznášať peľ týchto rastlín na polia konvenčné i ekologicky
hospodáriacich poľnohospodárov. Záplava nespokojnosti poškodených hospodárov sa zdá byť nevyhnutná a vinníci situácie sa budú len ťažko
hľadať. Nedá sa vylúčiť, že by včelári mohli byť so svojimi chovmi prví na rade, ktorí budú označení za ?čierne ovce?. Je však zrejmé, že
s našimi včelstvami už nemusíme byť všade vítaní, čo by samozrejme malo negatívny dopad na úroveň opeľovania rastlín. Hospodárske škody by
boli obrovské.
Pre chovateľov, ktorí nechcú mať peľ
z geneticky pozmenených rastlín alebo ho na základe certifikácie ani nemôžu mať, nastáva problém, kde vôbec môžu včeláriť. Tento problém je
o to zložitejší, že samotný návrat na miesta domnelo chránené pred výskytom geneticky pozmenených rastlín je v našej husto osídlenej
krajine, kde kríženie prebieha na planých kultúrach, je v skutočnosti nemožný. Útek pred genetikou je teda prakticky neuskutočniteľný.
Výskumy dokazujú [napríklad u geneticky pozmenenej repky olejky ], že neexistuje taký spôsob, ako rastlinu vysiať len na vymedzených
plochách. Skríženie bolo zistené rovnako na plochách nemutovanej repky, ako na ďalších planých rastlinách, zvlášť kapustokvetých ako horčica,
repka, ohnica, a to i v niekoľkokilometrových vzdialenostiach. Kultúry ako repka či kukurica sú zvlášť problematické, lebo práve
im sa včelári kvôli veľkým plochám nemôžu vyhnúť. Na druhej strane sú i včelári závislí na repkovej znáške, pretože v tomto čase
chýbajú iné zdroje potravy. Zaznieva tiež obava, že herbicídy použité na rastlinách geneticky pozmenených sú podstatne účinnejšie ako tie
doposiaľ bežne užívané a tým by mohli vo svojom dôsledku negatívne pôsobiť i na užitočný hmyz.
Ako budú asi reagovať spotrebitelia, keď včelári už nebudú schopní ponúknuť med, pri ktorom by
stopercentne mohli zaručiť, že nepochádza z geneticky modifikovaných rastlín? Nebude už totiž možné produkovať absolútne čistý med. Včely sa
v dôsledku veľkého akčného rádiusu doletu vždy dostanú do styku s geneticky modifikovanými rastlinami. I tí, ktorí doposiaľ
hospodária podľa ekologických zásad, by už nemohli svoj med označovať za bio-med.
Problémov so zdravotným stavom našich včelstiev bude v budúcnosti stále pribúdať. Práve pri včelách existuje riziko,
že následkom trávenia peľu z geneticky modifikovaných rastlín dôjde k výraznému skráteniu ich životného cyklu a zmení sa
i správanie včiel ako pri kŕmení, tak pri učení. V snahe vypestovať rastliny odolné voči škodcom sú do kultúr zabudovávané gény, ktoré
samé produkujú jed proti škodcom. Pozostatky týchto jedov sa potom objavujú i v peli. Nevieme ako to bude ovplyvňovať
plod.
Komisia EU navrhuje členským štátom rôzne opatrenia pre
reguláciu. S čistými zónami však nepočíta. Každý hospodár musí mať právo slobodne sa rozhodnúť, čo chce na svojich poliach vysiať. Bude
Slovensko vyhlásené za ?zónu bez genetických modifikácií?? Istotne máme mnoho alternatív a možností, ako zamedziť tomu, aby genetické
inžinierstvo vtrhlo na naše polia a na naše taniere. V tomto zmysle by som i ja rád dodal nám všetkým odvahu a predovšetkým nášmu
vedeniu zo Zväzu a zo Spolku. Dosiahnuť niečo môžeme len spoločne. A to za predpokladu, že budeme na popísanú situáciu vo vzťahu
k našim možným ťažkostiam upozorňovať zodpovedajúcim spôsobom. Záleží na hlase každého z nás. Len tak sa dočkáme patričnej odozvy.
