Začiatočníci, ale aj mnohí skúsenejší včelári, sa boja pustiť do chovu matiek, pretože
sa domnievajú, že niečo pokazia. Drobný včelár si však môže odchovať matky takýmto najjednoduchším spôsobom z rojových materských buniek z
včelstiev s vynikajúcimi vlastnosťami. Takéto odchovanie matiek je úspešné len vtedy, keď rojové materské bunky vyberáme veľmi starostlivo.
Rojové materské bunky totiž obsahujú často mŕtve matky, trúdy, odumreté larvy a robotnice, čo včelár obyčajne zistí neskoro. Ten najjednoduchší
spôsob spočíva v tom, že včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie, včelár rozdelí na dva alebo tri odložence s plodom a do každého z nich pridá aj
plást s rojovými materskými bunkami. Matky sa v oddielku oplodnia a celé odložence sa použijú podľa potreby.
Je známe, že včelstvo,
ktoré sa chystá na rojenie nie je v našich pomeroch
hospodárne, lebo v čase prípravy na rojenie klesá podstatne v takomto včelstve
zhromažďovací pud. Ak včelár zistí, že včelstvo vynikajúcich vlastností stavia
materské bunky, nesmie premeškať ich účelné využitie. Len
čo matka zakladie istý
počet rojových materských buniek, treba s ňou urobiť odloženec. Matku tak účelne
odstránime zo včelstva, lebo sa
môže stať, že včelstvo pri zhoršení počasia
alebo z iných dôvodov zruší nastavané materské bunky.
Včelstvá vynikajúcich
vlastností sú v tomto ohľade veľmi citlivé. Ak takémuto včelstvu odoberieme
matku, nikdy sa
nestane, žeby včelstvo prerušilo už začatý chov matiek vo
vystavaných rojových materských bunkách. Keď včelár s istotou pozorovaním
zistil, kedy bola zaviečkovaná prvá materská bunka, tak uvediem stručný príklad
ako bude postupovať ďalej:
- 2.mája,
nakládla matka prvé rojové materské bunky
- 6.mája,
zistíme dostatok zakladených materských buniek, odstránime matku, aby
nezakladala ďalšie materské bunky vajíčkami a urobíme s ňou odloženec
- 7.mája, mali by sme pozorovaním zistiť, že prvá
materská bunka je
zaviečkovaná
- 9.mája, budú zaviečkované ďalšie materské bunky
- 13.mája, urobíme si odložence
- 16.mája, pridáme
odložencom vyrezané rojové materské bunky
- 18. až 22.mája, budú
sa liahnuť mladé matky.
Toto je jednoduchý spôsob
odchovania mladých matiek, ktorý okrem pozorovania
vývinu vo včelstve nevyžaduje
nijakú zvláštnu prácu a nijaké náradie, ako sú klietky, oplodniačiky a pod.
Takto si môže aj včelár s
menším počtom včelstiev bez veľkej časovej straty a
bez náradia jednoduchým spôsobom odchovať svoje vlastné matky. Hovorí sa, že
matka je
akumulátorom tvorivých síl včelstva a odloženec motorom včelárenia.
Odložencami odoberáme totiž včelstvu dielo, plod a mladé včely.
Pri robení odložencov môžeme postupovať takto :
- pripravíme si čistý nadstavok, do ktorého dáme dva vystavané
plásty ako
krycie
- vyhľadáme v silnom včelstve matku a plást, na ktorom je, preložíme dočasne
bokom do zásobného medníka
- potom pokojne prezeráme plásty a hľadáme tie, ktoré by prichádzali do úvahy
pre odloženec. Pre odložence prichádzajú do úvahy plásty
so zaviečkovaným
plodom. Keď nájdeme plást súci pre odloženec, urobíme medzi ním a susednými
plástami voľné miesto, t.j. rozšírime
susedné uličky na 20 až 30 mm
- potom ideme k nasledujúcemu včelstvu, v ktorom vyhľadáme tiež jeden alebo
dva plásty vhodné pre
odloženec a bezprostredne susediace uličky podobne
rozšírime. Zatiaľ uplynie určitý čas, ktorý je potrebný, aby sa na vybraných
plástoch
nahromadili mladé včely. Tieto včely prídu do rozšírených uličiek, lebo
sa hneď snažia zastavať voľný priestor. Vybrané plásty, husto
obsadené mladými
včelami, potom pomaly a opatrne vytiahneme, aby sa z nich stratilo čo najmenej
včiel a preložíme ich do pripraveného
nadstavku
- plást s matkou vrátime do včelstva a namiesto odňatých plodových plástov
dáme rámiky s medzistienkami
- úľ s
odložencom postavíme do večera na provizórne odľahlé miesto. Z tohto
miesta sa z neho do večera stratia lietavky, ktoré doň ani nepatria.
- večer po skončení letu postavíme úľ s odložencom na jeho definitívne miesto.
Lietavky, ktoré s nákladom medu opustili odloženec a
chceli by sa doň vrátiť pre
ďalší náklad medu, na druhý deň miesto odloženca nenájdu
- pretože sa v prvých dňoch nijaké včely v
odloženci nebudú môcť starať o
vodu, nastriekame do buniek jedného krycieho plásta vodu. Odloženec spočiatku
nekŕmime, lebo zásoby medu
vo vencoch plodových plástov, ktorými odloženec
robíme, vystačia na prvé dni. Ak je potom bezznáškové obdobie, treba odloženec
kŕmiť
cukrovým roztokom alebo mu pridať plást odviečkovaného medu. Koľko
plodových plástov treba dať do odloženca, závisí od toho, na aký účel
odloženec
robíme. Ak ho robíme preto, aby sme zvýšili stav kmeňových včelstiev,
potrebujeme aspoň štyri plodové plásty. Ak ho robíme
kvôli mladej matke, aby sme
ju mohli prezimovať, robíme odloženec iba s dvoma plodovými plástami.
Kto sa zariadi na
vytváranie odložencov a zazimuje dostatočný počet oddielkov s mladými matkami
nulového veku,
čoskoro zistí, že odložence sú skutočne motorom moderného
včelárenia. Len pre zaujímavosť uvediem, že je praktickejší spôsob robenia
odložencov prostredníctvom odsavača a s nasadenou kŕmnou komorou. Ak chceme pri
využití rojových materských buniek pokračovať s istotou,
urobíme v opísanom
prípade odloženec 13.mája a rojovú materskú bunku mu pridáme 17.mája.
Odporúčam materskú bunku umiestniť do
hornej časti uličky rozšírenej na 15 až
20 mm. V tejto rozšírenej uličke sa zoskupia staviteľky a je aspoň určitá
záruka, že pridaná
materská bunka neprechladne. Tiež doporučujem s materskou
bunkou vyrezať väčší kus diela, aby sa takto získaný kus diela i s materskou
bunkou mohol pomocou drôtu pripevniť do diela pod hornú latku rámikov pri
rozšírenej uličke odloženca. Dôležité pritom je, aby kus diela
s materskou
bunkou bol upevnený, teda nehýbal sa keď sa budú naň vešať mladé včely.
Pridávaním rojových materských buniek do odložencov,
zo včelstiev vynikajúcich
vlastností, získame pri splnení ostatných podmienok najakostnejšie matky. O
akosti matiek nerozhoduje totiž
pohnútka na rojenie, pre ktorú včelstvo
postavilo materské bunky, ale jedine akosť včelstva, z ktorého matky pochádzajú
a akosť včelstva,
z ktorého pochádzajú trúdy pre spárenie matky.
Pri tomto spôsobe sa čo
najmenej odkloníme od prírody, pretože vajíčka, z ktorých sa majú liahnuť matky,
boli hneď položené do misiek, ktoré potom včely
dostavali na materské bunky.
Larvy boli od prvopočiatku kŕmené akostnou materskou kašičkou. Výdatné kŕmenie
lariev zabezpečilo dokonalý
vývin pohlavných ústrojov a vývin celého organizmu.
Ak opätovne prelarvujete celkom mladé larvy z materských buniek do robotníčich a
hoci
sa larva ďalej vyvíja v robotníčej bunke, predsa sa z nej vyliahne matka.
Tento poznatok nás oprávňuje predpokladať, že larva v materskej
bunke už v
prvých hodinách larválneho stavu, dostáva kašičku s látkami určujúcimi jej vývin
na matku. Larvám po celý čas ich vývinu
venujú patričnú opateru ich dojčičky.
Matka po preložení materskej bunky do odloženca sa liahne medzi včelami, ktoré
ju kŕmia už skôr ako
opustí materskú bunku. V spoločnosti týchto včiel robí prvé
orientačné prelety, pári sa a začína klásť vajíčka.
Preloženie
materskej bunky do odloženca je jediný dej, ktorým sa odchyľujeme
od prirodzeného postupu. Preto pri tejto práci musíme byť zvlášť opatrní.
Pracujeme pokojne, no s istotou. Materské bunky nevystavujeme otrasom, náhlym
pohybom a podľa možnosti im vždy zabezpečujeme prirodzenú
zvislú polohu. Matka
je v odloženci v spoločenstve samých mladých včiel. Rýchlo sa vydá na orientačné
prelety, rýchlo sa oplodní a
čoskoro začne klásť vajíčka. Takémuto chovu matiek
sa môže venovať každý včelár a pritom mať istotu, že postupuje cestou v súlade s
prírodou.
