V roku 1918 po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska nebolo na Slovensku nijakej
včelárskej organizácie. Zakladajúce valné zhromaždenie Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku sa konalo 15.augusta 1919 v
miestnostiach Reduty v Bratislave. Do organizátorskej práce spolkového života slovenských včelárov v dvadsiatych rokoch nastupujú aj ľudoví
odborníci vo včelárstve, ktorí po celý svoj život organizátorskou činnosťou i praktickou a literárnou tvorbou napomáhali rozvoju slovenského
včelárstva. V rokoch 1919 až 1923 učil včelárov lisovať rohože a zhotovovať úle so slamenými stenami včelársky expert baťko Jakš. Podľa návodu
Václava Jakša robili úle zo slamených dosiek všetci včelári. Táto technológia vo výrobe úľov znamenala obrovský pokrok v rozvoji nadstavkového
včelárenia s rozoberateľným dielom a teplovzdušným úľom na Slovensku. Technologický návod Václava Jakša vylepšil neskôr Ján Natšin, podľa ktorého
sa môžu zhotovovať úle so slamenými stenami aj dnes. Kto taký úľ má určite si ho pochvaľuje, lebo včelstvo v ňom veľmi dobre zimuje aj rozvíja sa
na jar.
Gemerský včelár a ľudový výskumník Ľudovít Mikuláš z Jelšavy Hrádku mával vždy zdravé a silné včelstvá, akoby sa vrtochy počasia
nedotýkali jeho včelnice v nadmorskej výške skoro 700 metrov. Včeláriť začal v košniciach, ako všetci včelári v tých rokoch, ale veľmi skoro
prešiel na včelárenie v rozoberateľnom diele. Vyskúšal rôzne typy úľov, najlepšie sa mu však osvedčil jeho vlastnej konštrukcie. Roku 1928
skonštruoval úľ na rámikovú mieru 450 X 300 mm s desiatimi rámikmi, doplnený dvoma polmedníkmi. Úle si zhotovoval z lisovanej slamy. Bol veľkým
propagátorom teplovzdušného zimovania včelstiev. Jeho pokrokové názory na včelársku prax určite ovplyvňujú a urýchľujú modernizáciu včelárstva na
Slovensku aj dnes.
Ako mnohí iní, aj ja som začal včeláriť s darovaným včelstvom, v ?bucľatom?, uteplenom aj poriadne ťažkom úli. V
záhrade skutočne spoľahlivo ?sedel?. Zaoberal som sa myšlienkami, ako chúďatká včielky čo najlepšie ochrániť pred zimou. Povalu plodiska som
uteplil novinami, potom nasledoval vankúš naplnený handrami. Keď prišli mrazy, často som načúval, či žijú. No, na jar ma čakalo nemilé
prekvapenie. Z novín zostala plesnivá kaša, vankúš bol celý mokrý a poznačený kolesami plesne. Z úľa sálala potuchlina a okrajové plásty boli
plesnivé. Začal som sa o vec viac zaujímať a zrazu som bol z problému šokovaný. V najrozšírenejšom úli sveta, v Langstrothe, používajú na
uteplenie stropu drevený rám vyplnený sololitom. V týchto úľoch z cólových dosák bez uteplenia prežívajú včelstvá bez ujmy aj niekoľkodňové kruté
mrazy až ? 40 stupňov Celzia za ľadového vetra a v nasledujúcej sezóne majú dobrý medný výnos. Včely sú schopné prežiť extrémne nízke teploty,
ale vlhkosť v úli ich môže zahubiť. Preto jedna z hlavných podmienok úspešného zimovania je dobré odvádzanie vlhkosti z úľa, k čomu slúžia
otvorené očká na jednotlivých debničkách NN-plodiska. Vtedy som si uvedomil úžasné myšlienky priekopníkov teplovzdušného včelárenia na Slovensku,
ľudových výskumníkov, Václava Jakša, Jána Natšina a Ľudovíta Mikuláša, ktorí vo svojej dobe presadzovali teplovzdušné slamené úle dávno predtým,
ako v Amerike vedecky dokázali, že včelstvo nevyhrieva úľový priestor, ale iba bunky s plodom na včelom diele.
Dnes vieme, že včely
vyprodukujú v hmotných jednotkách toľko vlhkosti, koľko spotrebujú zásob. V zime je to na mesiac asi kilogram, ale s narastajúcim plodovaním sa
podstatne zvyšuje. Určite každý postrehol, že som chcel zdôrazniť význam ?suchého? včelárenia v NN úľoch. Stredoeurópske kozmetické úpravy
utepľovania Langstrothovho úľa, alebo jeho výroba z polystyrénu sú neopodstatnené. Ako sa vysporiadajú včely s týmto problémom v prírode? Pokiaľ
žijú v bútľavých stromoch, tam práchnivé drevo predstavuje výborný vzdušný materiál a rôzne trhliny vetracie otvory. Plásty väčšinou visia vo
veľkom priestore, dokonale vzdušnom. Z týchto podmienok si preniesli do našich úľov vlastnosť tmeliť propolisom rôzne otvory. Naše úle nie sú
bútľavé stromy, ale stále otvorené očko v plodiskovom nadstavku je riešením, ako dobre vetrať podstropný priestor úľa. Vzduch je výborný
izolátor, ale musí byť suchý, a tak chápeme aj výraz teplovzdušné včelárenie.
Začínajúci včelári si berú príklad od starších, čiže
začínajú včeláriť tradičným spôsobom. To bol aj môj prípad. S postupom času si však mnohí uvedomia, že sa dá včeláriť s veľmi dobrými až
vynikajúcimi výsledkami moderným a pokrokovým spôsobom vo viacdebničkovom tenkostennom nízkonadstavkovom úli. Nízkonadstavkový úľový systém
Langstroth je úľom budúcnosti aj na Slovensku, lebo veľmi dobre sa dá prispôsobiť veľkosti včelstva, v nízkych medníkových nadstavkoch sa dá
vyprodukovať také množstvo medu, ba aj väčšie, ako v iných typoch, v týchto úľoch možno produkovať jednodruhové medy, pri medobraní môžeme veľmi
účinne odvčeliť nadstavok, jednotlivé postupy prác sa dajú lepšie mechanizovať, hmotnosť nadstavku je podstatne nižšia ako u iných systémov,
rojenie včiel sa dá vhodnou technológiou úplne utlmiť a práca, ktorá sa v podstate podobá priemyselnej výrobe, skráti manipulačný čas so
včelstvami. Čiže, NN-teplovdušný úľový systém, so zasieťovaným vysokým dnom, ktoré je stredoeurópskym vynálezom, vyhovuje všetkým požiadavkám
moderného včelárenia.
