Rubriky
Najnovšie články

Neexistujú vhodné data!

Novinky
28.02.2018: Ľudia aj včely túžia po zdravej potrave
18.05.2015: zrodenie včely
10.04.2015: Propolis ako ho nepoznáte
Najbližšie akcie
V systéme nie je zadaná žiadna akcia.
MV 2/2018

Informácie
IP adresa:18.232.53.231
Dátum:24. 08. 2019
Čas:10:54
Online: :2 ľudia
Dnes:Bartolomej
Zajtra:Ľudovít
Zdravotné okienko

Včelárenie a génové inžinierstvo. Aké problémy možno očakávať?

Predstavte si, že máte dobrý rok, máte šťastie, máte vitálne včelstvá, vynikajúcu znášku, nádoby s medom sú preplnené, ale nikto nechce váš med kupovať... Predstavte si, že veľa rokov chováte včely, ste úspešným včelárom a predovšetkým poľnohospodári vás majú radi. A zrazu tí istí poľnohospodári odmietajú trpieť vaše včely v blízkosti svojich rastlinných kultúr...

Takto alebo podobne by mohol vypadať scenár budúceho vývoja oboru včelárstvo, ak bude v EU povolená vo veľkom merítku génová manipulácia. Včelári, ktorí so svojimi včelami zaujímajú výnimočné kľúčové postavenie v génovej problematike, budú medzi prvými, ktorých sa táto téma dotkne.

Predovšetkým je nutné zamyslieť sa nad tým, či je poľnohospodárstvo ešte vôbec schopné existovať bez genetických mutácií, čo je niečo, čo sa ešte pred časom zdalo byť úplným nezmyslom. Stopercentná ochrana polí pred kontamináciou geneticky pozmeneným osivom sa zdá dnes ťažko mysliteľná.

Ak sa už raz geneticky pozmenené rastliny začali pestovať, určite budú včely a vietor roznášať peľ týchto rastlín na polia konvenčné i ekologicky hospodáriacich poľnohospodárov. Záplava nespokojnosti poškodených hospodárov sa zdá byť nevyhnutná a vinníci situácie sa budú len ťažko hľadať. Nedá sa vylúčiť, že by včelári mohli byť so svojimi chovmi prví na rade, ktorí budú označení za ?čierne ovce?. Je však zrejmé, že s našimi včelstvami už nemusíme byť všade vítaní, čo by samozrejme malo negatívny dopad na úroveň opeľovania rastlín. Hospodárske škody by boli obrovské.

Pre chovateľov, ktorí nechcú mať peľ z geneticky pozmenených rastlín alebo ho na základe certifikácie ani nemôžu mať, nastáva problém, kde vôbec môžu včeláriť. Tento problém je o to zložitejší, že samotný návrat na miesta domnelo chránené pred výskytom geneticky pozmenených rastlín je v našej husto osídlenej krajine, kde kríženie prebieha na planých kultúrach, je v skutočnosti nemožný. Útek pred genetikou je teda prakticky neuskutočniteľný. Výskumy dokazujú [napríklad u geneticky pozmenenej repky olejky ], že neexistuje taký spôsob, ako rastlinu vysiať len na vymedzených plochách. Skríženie bolo zistené rovnako na plochách nemutovanej repky, ako na ďalších planých rastlinách, zvlášť kapustokvetých ako horčica, repka, ohnica, a to i v niekoľkokilometrových vzdialenostiach. Kultúry ako repka či kukurica sú zvlášť problematické, lebo práve im sa včelári kvôli veľkým plochám nemôžu vyhnúť. Na druhej strane sú i včelári závislí na repkovej znáške, pretože v tomto čase chýbajú iné zdroje potravy. Zaznieva tiež obava, že herbicídy použité na rastlinách geneticky pozmenených sú podstatne účinnejšie ako tie doposiaľ bežne užívané a tým by mohli vo svojom dôsledku negatívne pôsobiť i na užitočný hmyz.

Ako budú asi reagovať spotrebitelia, keď včelári už nebudú schopní ponúknuť med, pri ktorom by stopercentne mohli zaručiť, že nepochádza z geneticky modifikovaných rastlín? Nebude už totiž možné produkovať absolútne čistý med. Včely sa v dôsledku veľkého akčného rádiusu doletu vždy dostanú do styku s geneticky modifikovanými rastlinami. I tí, ktorí doposiaľ hospodária podľa ekologických zásad, by už nemohli svoj med označovať za bio-med.

Problémov so zdravotným stavom našich včelstiev bude v budúcnosti stále pribúdať. Práve pri včelách existuje riziko, že následkom trávenia peľu z geneticky modifikovaných rastlín dôjde k výraznému skráteniu ich životného cyklu a zmení sa i správanie včiel ako pri kŕmení, tak pri učení. V snahe vypestovať rastliny odolné voči škodcom sú do kultúr zabudovávané gény, ktoré samé produkujú jed proti škodcom. Pozostatky týchto jedov sa potom objavujú i v peli. Nevieme ako to bude ovplyvňovať plod.

Komisia EU navrhuje členským štátom rôzne opatrenia pre reguláciu. S čistými zónami však nepočíta. Každý hospodár musí mať právo slobodne sa rozhodnúť, čo chce na svojich poliach vysiať. Bude Slovensko vyhlásené za ?zónu bez genetických modifikácií?? Istotne máme mnoho alternatív a možností, ako zamedziť tomu, aby genetické inžinierstvo vtrhlo na naše polia a na naše taniere. V tomto zmysle by som i ja rád dodal nám všetkým odvahu a predovšetkým nášmu vedeniu zo Zväzu a zo Spolku. Dosiahnuť niečo môžeme len spoločne. A to za predpokladu, že budeme na popísanú situáciu vo vzťahu k našim možným ťažkostiam upozorňovať zodpovedajúcim spôsobom. Záleží na hlase každého z nás. Len tak sa dočkáme patričnej odozvy.

 

 

[Akt. známka: 2,53 / Počet hlasov: 17] 1 2 3 4 5
| Autor: Milan Bencúr | 5171 přečítaní | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mail Vytlačiť článok | Zdroj: Imkerfreund/Biene, 2004, č. 2
Prihlásenie / Registrácia
Vyhľadávanie

Nájsť text

Kalendár
<<  August  >>
PoUtStŠtPiSoNe
   1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31  
Anketa
Aký používate typ úľa?

Langstroth (4169 hl.)
 
Úľ rámikovej miery "B" (5191 hl.)
 
Čechoslovák (3622 hl.)
 
Optimal (3272 hl.)
 
Budečák (3145 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 19399

Vytvorené pomocou phpRS

Stránka PSNV-SK. Občianske združenie propagujúce tenkostenné nadstavkové včelárenie. Kopírovanie možné len s písomným súhlasom PSNV-SK.