My dnes vieme, že v ktoromkoľvek dostatočne priestrannom úli, či je to zadovák, ležan
alebo nadstavkový úľ, môžeme získať rovnaké výťažky medu. Rozdiel je však v pracnosti na 1 kg medu, teda v nákladovosti. Naše súčasné nadstavkové
úle sú ešte poznamenané stredoeurópskym vývojom. Vzhľadom k nutnosti zníženia nákladov vo včelárstve, zvíťazí v budúcnosti i v Európe jednoduchý
úľ Langstroth s trojdielnym NN plodiskom.
Nízkymi nadstavkami sa dnes ťaží med skoro vo všetkých úľových systémoch.
Majú nízku
hmotnosť s medom, dokonale zaviečkovaný, teda zrelý kvetový med s
nízkym obsahom vody a umožňujú nám získavanie druhových medov. Slovensko je
síce
rozlohou malé, ale v počasí sú značné rozdiely. Medzi rozkvitnutím včelársky
významnej rastliny v oblasti s včasnou jarnou znáškou a
s horskou letnou znáškou
je rozdiel jeden mesiac. Kto chce využiť včasnú jarnú znášku a po nej letnú
lesnú znášku, musí zimovať silnejšie
včelstvá a to mu umožňuje NN-technológia
včelárenia.
V júni a v júli má včelár plné ruky práce. Na tieto mesiace pripadajú vo
všetkých bioklimatických podmienkach Slovenska tie najzaujímavejšie práce so
včelstvami. Kočovanie so včelstvami je v plnom prúde,
včelstvá presúvame z
agátových oblastí do horských na malinu a potom z maliny späť na slnečnicu. Máme
za sebou medobranie z repky a z
agáta a čaká nás vytáčanie z maliny a zo
slnečnice. Robíme odchov a chov včelích matiek a s tým súvisiace rozmnožovanie
včelstiev
technickými metódami.
Hlavná znáška v horskej oblasti začína rozkvitnutím maliny.
Malina je veľmi
vďačná a kvitne tri až štyri týždne. Niekedy na malinu hneď nadväzuje medovica
na ihličnatých stromoch. Okrem maliny v
preriedených lesoch na rúbaniskách a
čistinách je nepreberné množstvo kvetov. Vždy niečo kvitne. Pravda, keď povieme
les, predstavíme si
medovicu. Niekedy les meduje intenzívnejšie, inokedy
medovica len zafarbí med z kvetovej znášky alebo vôbec nekvapne. Najviac záleží
na
počasí. Niekedy búrky a chladné počasie totálne zdecimujú producentov
medovice. Stane sa , že aj v tomto období treba kŕmiť, lebo sa
ochladilo, prší a
znášky niet. Osvedčené je kŕmenie cukrovomedovou kašou. Vyberme les pestrý, kde
sú rúbaniská i súvislý porast, kde sú
aj horské lúky, kde je pre včely vždy
prestretý bohatý stôl.
Maximum plodovania dosahuje včelstvo spravidla okolo letného
slnovratu. Toto
obdobie pripravuje zimnú generáciu včiel a má vplyv na zazimovanú silu včelstva,
ak včelár včelstvo neobmedzí priestorom
alebo odobratím zásob. Predpokladom
silného zazimovania sú 2N, 3 až 4 NN alebo 1N a 1NN pri Dadantovom type Jumbo.
Zimné zásoby je možné
dodať ihneď po vytočení v množstve 23 kg. S kŕmením musíme
začať do 3 dní. Peľové zásoby sa preložia zo spodného nadstavku a z okrajov a
ihneď zakŕmime dávkami 3 až 12 kg naraz. Použijeme tiež uschované peľové plásty
z jarných prebytkov. Vo včelstve nedôjde ku stresu a
využijeme ešte letné včely.
Zimné včely sa budú môcť v kľude vyvíjať bez obmedzenia ako u človekom
neovplyvneného včelstva. Počas dlhšej
prestávky po jarnej znáške je nutné
včelstvá dodatočne podnecovať kašou 1 ku 5, aby sme zamedzili prestávke v
plodovaní a dosiahli tak
veľké plodové teleso. Po dosiahnutí maximálneho
plodového telesa včelstvo stráca svoj optimálny zberací pud. Veľmi silné
prezimované
včelstvá, s ktorými nadstavkový včelár využíva jarnú znášku,
dosahujú vývojové maximum pred letnou znáškou. Preto na konci jarnej znášky
tvoríme nad alebo mimo včelstva oddielky plodu a včiel, ktoré sú zároveň
protirojovým zásahom. Maximum vo vývoji sa tak posunie o 3 až 4
týždne. Zberacia
motivácia sa udrží do letnej znášky. Toto je dôležité hlavne pre kočovníka a
včelára s dvoma znáškami na stabilnom
stanovišti.
Moderný produkčný chov včiel predpokladá pre plodisko 2 nadstavky
Langstroth
a podobné, 3 až 4 nízke nadstavky výšky 16 až 18 cm alebo jeden vysoký s 10 až
12 plástami výšky 27 až 30 cm. V Dadantových
typoch úľov sa zimujú včelstvá s
nasadeným jedným nízkym nadstavkom, ktorý tvorí komoru pre zásoby. Na plodisko
sa potom postavia 2N
alebo 3NN pre ťažbu medu. Dvojmatkové včelstvá u nás potom
dosahujú výšku až 8 NN.
Včelstvo, ktoré nevytvorí maximálne plodové
teleso je nutné posilniť
oddielkom so súčasnou výmenou matky. Stará matka sa nevyhľadáva a oddielok sa
spojí cez noviny, väčšinou vždy po
dvoch rokoch. V rozvoji veľkého plodového
telesa nesmie v mesiacoch apríl až jún brániť malý priestor či mriežka a
nedostatok zásob.
Oddielky, vytvorené za účelom odčerpávania plodu v mesiaci
máji a júni ako prevencia rojenia a predĺženia zberacej motivácie silných
včelstiev, vytvorí na prezimovanie asi 6 až 10 tisíc zimných dlhovekých včiel s
mladou matkou. Ak urobíme spojenie oddielka počas
kŕmenia, zväčšíme tým počet
zimných včiel produkčného včelstva a zároveň zmladíme včelstvo matkou nulového
veku. Tento spôsob šetrí časť
zásob, ktoré sú potrebné na prezimovanie
oddielka.
Zimné a predjarné vedenie včiel do 21.3. potrebuje okrem glycidových zásob
tiež bielkoviny. Časť ich je uložená v tukových telieskach zimných včiel. Pre
väčší jarný rozvoj je však potrebný peľ. Prírodné včelstvo
ho má v zásobách v
podobe prekrytých vencov medom a keď postupuje nahor za zásobami, tak ho tam
vždy nájde. Prebytky peľu hlavne v máji
včelstvo ukladá vedľa a pod plodové
teleso a nikdy ho nepremiestňuje. Preto pred zakŕmením na zimu musíme plásty s
medom premiestniť
hore, do budúcich zimných zásob, kde ich včelstvo v predjarí
nájde. Taktiež nemôžeme nechať peľové plásty ako krycie a okrajové, kde by mohli
splesnivieť. Preto ihneď kŕmime väčšími dávkami. Na zimovanie použijeme tiež
peľové plásty získané pri vytáčaní a získané a odložené z
jarných prebytkov. Na
včelích stanovištiach väčšinou nebýva priestor na skladovanie plástov. Poznatok,
že víjačka voštinová neznáša
prievan a príliš vetrané priestory, nám dovoľuje
skladovať plásty v nadstavkových komínoch priamo na včelnici. Takéto plásty
vlhké od
medu sa na jar najlepšie opäť pridávajú do včiel. K tomu potrebujeme
medzidno s dvojitou sieťovinou a kočovné sito rovnakého prevedenia,
medzi ktoré
sa uložia nadstavky s plástami. Veko musí byť tiež odvetrané, aby mohol komínom
prúdiť vzduch.
Zimné zásoby
dodávame ihneď po vytočení, ako náhradu za odobratý med. Takto
zamedzíme stresu, do ktorého by sa včelstvo dostalo stratou nazbieraných
zásob.
Nedostatok zásob v júli tiež ovplyvňuje plodovanie, ktoré je rozhodujúce pre
výmenu letnej generácie za zimné dlhoveké včely.
Koncom júla máme včelí
Silvester a začína nový včelársky rok. Je to obdobie, kedy má byť vychované
maximálne množstvo kvalitných, zimných
včiel. Maximum zimných včiel bude
zaplodované v auguste. Množstvo záleží na velkosti letného plodového telesa
okolo 21.6., na stave
zásob, priestore a vetraní úľa. V septembri a od októbra
sa liahnuce včely vyvíjajú ako zimné včely. Ak včelár ihneď po vytočení včelstvá
nakŕmil, tieto včely už nič nerobia a zakladajú si svoj tukovobielkovinový
vankúšik, ako zásobník bielkovín pre predjarnú tvorbu kŕmnej
kašičky pre plod.
Musia sedieť na cukrovej potrave, nesmú sa starať o žiaden plod, cukor spaľovať
len na kúrenie, pretože zimná toaletná
prestávka bude trvať 3 až 4 mesiace.
Človek zaviedol do spôsobov včelárenia mnoho praktík, ktoré prírodné včelstvo
nepoznalo. Každý
včelár si musí osvojiť tú ?najsprávnejšiu? techniku, ktorá bude
pre neho detskou hrou, ktorú je nutné sa naučiť.
