Rubriky
Najnovšie články

Neexistujú vhodné data!

Novinky
28.02.2018: Ľudia aj včely túžia po zdravej potrave
18.05.2015: zrodenie včely
10.04.2015: Propolis ako ho nepoznáte
Najbližšie akcie
V systéme nie je zadaná žiadna akcia.
MV 2/2018

Informácie
IP adresa:34.229.76.193
Dátum:24. 05. 2019
Čas:23:00
Online: :2 ľudia
Dnes:Ela
Zajtra:Urban
Tipy, rady

Horný letáč.

Je veľmi dobre známe, že horný letáč, očko, na prednej strane Langstrothovho úľa, umožňuje krížové vetranie a je základným predpokladom pre úspešné prezimovanie včelstiev. Včelstvá s otvorenými očkami si udržujú v zimnom chumáči teplotu 30 stupňov Celzia i vyššiu. Prax dokázala, že včelstvá s horným letáčom na prednej strane úľa sú preukázateľne silnejšie a majú na jar viacej plodu ako včelstvá s nezmenšeným spodným letáčom.

Počas veľmi silných mrazov horný letáč úplne zamrzne. So stúpajúcou teplotou môžeme pozorovať vo včelstvách „odmrazovací proces“. Počas neho sa izoterma 30 stupňov Celzia, čo je hraničná teplota okolo chumáča včiel, rozšíri až k hornému očku. Teplota pri očku stúpne na 35 stupňov Celzia, ľad sa roztopí a včely sa objavia na letáči, očku. To dokumentuje význam horných letáčov pre termoreguláciu zimujúcich včelstiev, keď je spodný letáč blokovaný snehom a niekoľkými uhynutými včelami.

Klimatizácia plodového hniezda patrí k najzaujímavejším spoločným úlohám včiel. Jeho detailom začínajú včelári až v súčasnosti postupne rozumieť. Cieľom klimatizácie plodového hniezda je nastavenie teploty na zaviečkovanom plode v rozsahu 33 až 36 stupňov Celzia. Úloha udržať v ohraničenej oblasti teplotu v požadovanom rozpätí vyžaduje od včiel rozdielne postupy a to s ohľadom na teplotu okolia. Ak je okolité prostredie chladné, je potrebné zahrievať, ak je okolité prostredie príliš teplé, musí sa chladiť. Postup chladenia docielia včely tým, že kmitaním svojich krídel vytvárajú prúdenie vzduchu, ktorý ochladzuje. Dodatočne prinášajú vodu a túto mikroskopicky rozdelia, aby bol využitý efekt vyparovania. Najúčinnejšia je kombinácia oboch spôsobov naraz. Ak nastane potreba teplotu plodovej plochy zvýšiť, vytvárajú včely teplo tým, že svoje lietacie svalstvo uvedú do sotva vnímateľného chvenia. Takto vzniknuté teplo je odovzdané bezprostrednému okoliu. Ako zdroj energie tu slúži med, ktorý je skladovaný ako „zásoba paliva“.

Teraz môže každý včelár ľahšie porozumieť, prečo med z tropických krajín je lacnejší ako ten náš, keď sa tam včely „venujú“ hlavne činnosti chladenia. Skutočnosť, že včely zohrievajú svoje plodové hniezdo, je známa od čias odkedy človek včelári. Ľahko sa o tom presvedčíme, keď položíme ruku na včelí plod. Termokamera, a aj pozorovania včelárov dokazujú, že včely sú zdrojom tepla, že nie larvy v otvorených bunkách, ale zaviečkovaný plod potrebuje intenzívne tepelné ošetrovanie. Zahrievajúce včely sa prejavujú tým, že v časovom rozpätí do 30 minút sú skoro nehybné. Zaujímajú pritom dve polohy. Buď sedia na viečku bunky, alebo sú vtiahnuté do vnútra prázdnej bunky v rámci plodového hniezda. V normálnej polohe je telo včely na pláste nadvihnuté ako pri chôdzi. Môžeme však pozorovať včely, ktoré na viečko s plodom položia bezprostredne svoje telo a ich dlhodobé zotrvanie v tejto polohe urobí odtlačok ich tela do vosku viečka. Takýto „kontaktný kurič“ na zaviečkovanej bunke je pre včely špecifickou činnosťou, ktorou včela cielene odovzdáva teplotu svojho hrudníka určenej bunke. Je neporovnateľne ťažšie pozorovať včely, ktoré bez pohnutia sedia vo vnútri bunky. Ukázalo sa, že takto zamestnané včely vtiahnuté v strede plodového hniezda do prázdnych buniek majú teplotu až 42 stupňov Celzia. Takéto „kruhové kuričky“ v bunke, ktoré tam zostávajú pri vysokej telesnej teplote až tridsať minút, opúšťajú bunku po vyčerpaní svojich energetických zásob. Prázdna bunka obklopená šiestimi zaviečkovanými bunkami je efektívnejšia so včelou vykurovačkou pre šesť plôdikov, oproti tomu, že vykurovaním zhora je možné ohrievať len jednu bunku.

Ak sa dnes snažíme dosiahnuť ucelené plodové pole, nemusí to byť pre včely vo svojom dôsledku také výhodné. Ľahko si domyslíme, že prázdne bunky v plodovom hniezde, medzerovitosť plodu, nesignalizuje slabšiu výkonnosť v kladení a starobu matky, ale že prázdne bunky v plodovom hniezde sú pre plod a jeho zahrievanie veľmi dôležité. Včelár však musí vedieť posúdiť, koľko prázdnych buniek je v plodovom hniezde zmysluplných. Nízkonadstavkoví včelári sa v technológii včelárenia dostali ďaleko, lebo pochopili princíp šírenia tepla na plodovom rámiku s dĺžkou 42 až 45 cm.


[Akt. známka: 2,31 / Počet hlasov: 16] 1 2 3 4 5
| Autor: Milan Bencúr | 5375 přečítaní | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mail Vytlačiť článok
Prihlásenie / Registrácia
Vyhľadávanie

Nájsť text

Kalendár
<<  Máj  >>
PoUtStŠtPiSoNe
  1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31   
Anketa
Aký používate typ úľa?

Langstroth (4126 hl.)
 
Úľ rámikovej miery "B" (5140 hl.)
 
Čechoslovák (3584 hl.)
 
Optimal (3238 hl.)
 
Budečák (3117 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 19205

Vytvorené pomocou phpRS

Stránka PSNV-SK. Občianske združenie propagujúce tenkostenné nadstavkové včelárenie. Kopírovanie možné len s písomným súhlasom PSNV-SK.