Starší včelári sa vo svojej praxi riadili známym porekadlom : V septembri úľ zavri. Tieto slová
pramenia z praktických skúseností, odpozorovaných počas dlhých rokov včelárskej práce. Domnievam sa, že táto zásada v plnej miere, ak nie ešte
väčšej, platí i v dnešných podmienkach. Moderný včelár vie umne spájať minulosť s prítomnosťou, počitadlo s počitačom, svoje zručnosti a
vedomosti o včelárení v Tatranoch a Čechoslovákoch s tenkostenným Langstrothom, nízkonadstavkovým systémom Optimál, či zmiešaným úľom Dadant.
Posledné roky „spolužitia“ včelstiev s klieštikom Varroa destructor nás plne presvedčili o záľudnostiach, ktoré sa znenazdania môžu v chove
včiel vyskytnúť a ktoré majú vplyv na choroby a straty včelstiev počas zimy a v priebehu jari. Ešte stále málo včelárov si uvedomuje, že veľkú
vinu má v mnohých prípadoch na celej situácii práve sám chovateľ nesprávnym ošetrovaním včelstiev na jar, v lete a v neskorom lete. I keď bolo na
túto tému už mnoho napísaného, stále sa nájdu ešte tí, ktorí sa dobre mienenými zásadami neriadia, odmietajú „nové“ technológie chovu silných a
zdravých včelstiev a pritom si neuvedomujú priame súvislosti svojho jednania so stratami na včelstvách a medných výnosoch. Moderný produkčný chov
včiel predpokladá pre plodisko dva nadstavky Langstroth a podobné, tri až štyri nízke nadstavky Optimál a podobné alebo jeden vysoký nadstavok
Dadant. V Dadantových typoch sa včely zimujú s nasadeným jedným nízkym nadstavkom, ktorý tvorí komoru pre zásoby. Letné včely žijú väčšinou tri
až päť týždňov. Bez stálej produkcie plodu by včelstvo v lete rýchlo vymrelo. Zimné včely žijú však šesť mesiacov aj dlhšie.
Predpoklady pre dobré prezimovanie vznikajú medzi júlom a augustom, kedy včelstvo ploduje s cieľom
vymeniť generáciu krátkovekých včiel. Prirodzený vzostup plodovania v júli a v auguste túto výmenu umožňuje. Málo plodu k sile včelstva znamená
dlhoveké včely. Tak jednoduché to však nie je. Isté však je, že túto premenu ovplyvňujú okrem počasia hlavne genetické vplyvy a žiadne
podnecovanie ju nemôže zmeniť. Sila včelstva, ktoré pôjde do zimy a budúcej sezóny sa tvorí v apríli až júni, v auguste a v septembri nám už
všetko utieklo, zostáva len spájanie. Včelstvo sa rozvíja podľa geneticky danej populačnej krivky a maximum plodu má v našej oblasti okolo Jána,
t.j. v druhej polovici júna. V tom je kľúč k silným zimným včelstvám, pretože približne polovica tejto sily ide do zimy. Včelstvo, ktoré
nevytvorí veľké maximum v tomto čase, musíme posilniť oddielkom, ktorý sme urobili v máji a s ktorým súčasne vymeníme matku. Starú matku
nevyhľadávame, oddielok spojíme cez noviny v čase kŕmenia, väčšinou vždy každé dva roky.
V rozvoji veľkej sily včelstva nesmieme brániť v mesiacoch apríl až jún malým priestorom v plodisku a nedostatkom
zásob v jarnom období. Včelárska prax a výskum potvrdili, že cesta podnecovania nikde nevedie. Okrem maxima plodu v druhej polovici júna,
včelárovi zostáva už iba jedna cesta. Takzvané medzioddielky, vytvárané odobratím celého nadstavku s plodom za účelom odčerpávania v mesiaci máji
až júni, ako prevencia proti rojeniu a predĺženie znáškovej motivácie silných včelstiev. Ak urobíme spojenie oddielku počas zakrmovania, zväčšíme
tým počet zimných včiel produkčného včelstva a zároveň včelstvo zmladíme matkou nulového veku. Tento spôsob šetrí zásoby, ktoré sú potrebné na
zazimovanie oddielkov. V mnohých prípadoch končí včelárov „veľký“ záujem o včelstvá medobraním koncom júna, prípadne začiatkom júla. V domnení,
že si včely pre seba ešte niečo donesú, včelár nemyslí na to, že tým, že včelstvu chýbajú pri medobraní odobraté zásoby a nemá už ďalší prísun z
prírody, obmedzí matku v kladení. Preto je nutné do troch dní po medobraní začať včelstvám dodávať zimné zásoby vo veľkých dávkach, v množstve 23
plus mínus kg. Peľové zásoby treba preložiť zo spodného nadstavku do horného, do budúcich zimných zásob, kde ich včelstvo v predjarí nájde a hneď
zakŕmiť dávkami 3 až 12 kg naraz. Môžeme tiež použiť uschované peľové plásty z jarných prebytkov. Vo včelstve tak nedôjde ku stresu a využijeme
ešte letné včely na spracovanie zimných zásob. Zimné včely sa budú môcť zdarne vyvíjať bez obmedzenia ako u človekom neovplyvneného včelstva.
Po viac ako šesťdesiatich rokoch sa vraciame k Demuthovi a k jeho jednoduchej komore s
krmivom ako recept na silné včelstvá. Letné a jarné podnecovanie, vrátane peľových náhradiek sa stalo minulosťou. Včelár, ktorý zakrmuje včelstvá
koncom augusta a začiatkom septembra, vytvára pre budúci včelársky rok slabochov. Včely tak núti k intenzívnej činnosti pri ošetrovaní plodu i
pri spracovaní zásob a životnosť včiel sa skracuje. Matky sa rozkladú a takéto neskoré plodovanie včelstiev sťažuje prácu pri tlmení varroázy
včiel. Niektorí včelári sa i chvália, že majú ešte v októbri „kolesá“ plodu a predpokladajú, že budú nielen zimovať, ale že i prezimujú silné
včelstvá. Málokto si uvedomuje, že je to len zdanlivé vytvorenie silného včelstva, pretože na odchov plodu bola potrebná energia včiel, že sa
zmenšili zásoby sladiny aj peľu, ktoré už nemožno v tomto období nahradiť.
Ak
hovoríme o nežiadúcom jesennom plodovaní, musíme si uvedomiť čo a kedy urobiť, aby sme zamedzili, prípadne znížili neskoré plodovanie. To
znamená, že včelstvá nebudeme až do príchodu trvalejšieho poklesu teploty zámerne uteplovať. Povalu úľa necháme neuteplenú a letáč necháme
otvorený na celú šírku úľa. Očká, kruhový letáč v každom nadstavku, necháme otvorené. V zime však otvárame očko iba v najvrchnejšom nadstavku,
čím uľahčíme zimný odvod vody a prívod kyslíka. Vo včasnej jari posunieme otvorené očká do nižších nadstavkov s plodom. Včely si v prípade
potreby očká samé uzavierajú. Možeme to jednoducho riešiť zasieťovaným dnom úľa. Týmto opatrením sa ľahšie a rýchlejšie úľ ochladí, včely sa skôr
zomknú dohromady a tým i obmedzia matku v kladení. Takto úspešne ošetruje, nezanedbáva a vedie počas celého roka svoje včelstvá každý moderný
včelár. Zaistí tak včelstvám dobré zdravotné podmienky i dobrý jarný rozvoj. Priemerný denný odchod včiel počas zimy je asi 30 včiel za deň. To
je za zimu asi 3000 včiel zo včelstva, ale môže to byť i viac. Silné zazimované včelstvá znášajú túto stratu ľahšie. Čím skôr včelstvá na jeseň
prestanú s plodovaním a čím neskôr na konci zimy s ním začnú o to lepšie včelstvá štartujú vo včasnej jari. To je tiež v súlade s dnešným
ošetrovaním včelstiev proti klieštikovi Varroa destructor. Počasie včelár neovplyvní, všetko ostatné má v rukách.