Rubriky
Najnovšie články

Neexistujú vhodné data!

Novinky
28.02.2018: Ľudia aj včely túžia po zdravej potrave
18.05.2015: zrodenie včely
10.04.2015: Propolis ako ho nepoznáte
Najbližšie akcie
V systéme nie je zadaná žiadna akcia.
MV 2/2018

Informácie
IP adresa:54.211.135.32
Dátum:21. 07. 2019
Čas:07:07
Online: :2 ľudia
Dnes:Daniel
Zajtra:Magdaléna
Technológia a prax NN včelárenia

Turčáni radí - kedy spájať včelstvá

Anton Turčáni

Prečo spájať včelstvá v októbri?



 

            Vo všeobecnosti každý chovateľ včiel vie, že len silné včelstvá dokážu maximálne využiť prírodou ponúkaný nektár či medovicu. Potreba silných včelstiev sa javí vtedy, keď znáška je bohatá  ale krátkodobá, ako je to v prípade agátovej, ktorá v dlhodobom priemere trvá 10 dní a denný prínos v čase vrcholenia znášky môže byť aj 8-12 kg. Teda sila včelstva  v množstve jedincov 40-60 tis spolu s dostatkom miesta na ukladanie nektáru, sú alfou a omegou maximálnych výnosov medu. Tento stav môžeme dosiahnuť len vtedy, keď prezimujeme dostatočne silné včelstvá. Čo je to dostatočne silné včelstvo? Čavojský vo Včelári č.7/90 s.148 (včelstvo pred zazimovaním): do 1 kg slabé, od 1 do 1,5 kg stredné a nad 1,5 kg silné. Wilde, Imdorf OVP 3/83 za celkom normálne považujú včelstvá o sile 0,7-1 kg po prezimovaní. No a tu je problém lebo táto sila nedáva predpoklad na využitie jarných znášok, do ktorých zahŕňame znášky z repky olejnej a aj agátu. Tieto znášky potrebujú silnejšiu generáciu včiel.

           

            Včela kranského typu (teda aj naša včela) prirodzenou cestou vytvára na zimu včelie spoločenstvo zimných dlhovekých včiel o reálnej hmotnosti (po prezimovaní) 1 až 1,3 kg ,plus- mínus 0,3 kg, čo nedáva predpoklad na vytvorenie silných včelstiev s počtom jedincov 40-60 tis. Pripraviť včelstvo s hmotnosťou 2-2,5 kg nie je prirodzenou cestou možné a je skôr výnimkou. Včelstvo ako také v čase diferenciácie (júl, august) sa letných včiel na zimné- dlhoveké, nereaguje na umelé podnety včelára, ale dokonca ani na prírodné podnety, aby vytvorilo obrie včelstvá ( pokusy v Bielefelde vo Švajčiarsku!). V našich chovoch je známy fakt, že včelstvá idúce do zimy nie sú rovnocenné, ale 1/3 spadá do slabšej , 1/3 do strednej a len 1/3 do silnej skupiny. Preto včelári všade vo svete totožných zemepisných pásiem hľadajú cesty ako tento prirodzený kód zmeniť a zazimovať všetky včelstvá silné a silnejšie (2 - 2,5 kg), no darí sa to s menším ako s väčším úspechom.                                                                                                                                                                 

 

            Je cesta ako dosiahnuť silné včelstvá na znášku?    

       

            Kočujúci včelári za znáškou rýchlo zistili, že s nevyrovnanými včelstvami by kočovanie bolo nerentabilné (náklady by pohltili zisky),  preto hľadali cesty ako ísť do znášky s vyrovnanými ale zároveň silnými včelstvami. Na trvalých stanovištiach začali s chovom pomocných včelstiev v množstve 30-35% na stav včelstiev v kočovnom voze. Z týchto po úspešnom prezimovaní v čase prípravy včelstiev na znášku odoberali zaviečkovaný plod aj so včelami a v kočovnom voze posilňovali tie včelstvá, ktoré zaostávali (slabé a stredné), čím dosiahli vyrovnané včelstvá v kočovnom voze na znášku. Zdôrazňujem, kočovníci v takto ponímanom utváraní silných včelstiev pristupovali až pred znáškou napr. repkovou. To je jedna z ciest ako pripraviť včelstvá na znášku na kočovanie ale i pre trvalé stanovištia. Ešte dodám, že silné včelstvá nie sú včelárovým tromfom len na hlavnú znášku napr. agátovú, ale i do ďalších letných znášok (medovica, les, slnečnica)       

               

          

            Moja metóda na prípravu silných včelstiev.

       

            Je tá istá ako predchádzajúca, len ja vytváram druhé včelstvo "in situ" t.j. na mieste materského, pretože je to jednoduchší spôsob (nepotrebujem ďalšie úle) a z prebytku včiel vo včelstvách v tom čase (25.6-5.7, môžem za pomoci medzidna utvoriť v každého  včelstva druhé včelstvo bez negatívneho vplyvu na prípadnú znášku. Je len na mne, či ponechám do jari dve včelstvá samostatne, alebo ich spojím  už v jeseň. Spôsob deleného včelstva (SDV) som dôkladne opísal v Kalendáriu vo Včelári 1999/2000, preto ho popíšem len letmo. Pripravím si dostatok mladých matiek . Úľová zostava pozostáva v tom čase z troch debničiek B 10 420x275mm: oddeliteľné dno, plodisko, materská mriežka a dve debničky medníkové. Všetky tri debničky odložím na kozlík, matku vložím do klietky Tic-tac a do otvoru vložím 5mm vrstvu CMC, klietku s matkou umiestnim cez letáč do podmetu. Na úľové dno položím medníkovú debničku s plástami so zásobami3-4 kg a debničku uzavriem materskou mriežkou, ako druhú nasadím ďalšiu medníkovú debničku a uzavriem medzidnom s vlastným letáčom a zostavu ukončím pôvodným plodiskom. Do zimy takto pripravím dve rovnocenné včelstvá, ktoré môžu  doplnení zásob samostatne prezimovať.

       

            Z doterajších skúseností môžem tvrdiť, že časť včelstiev je dobré prezimovať ako dve včelstvá a druhú časť spojiť v jeden celok ešte do zimy. Pri prvom spôsobe t.j. prezimovaní dvoch včelstiev mám istotu, že na jar mám k dispozícii matku, ktorú môžem použiť do včelstva kde sa matka stratila, prípadne využívam prebytočný plod a včely na posilnenie zaostávajúcich. Pri druhom spôsobe t.j. spojením včelstva vytvorím silnejšie včelstvo a usporím na zimných zásobách. Zdá sa mi, že takéto silné včelstvo, čo je samozrejmé, lepšie prezimuje ale hlavne lepšie využije jarné znášky (ovoc. stromy a repku olejnú!. Zdôrazňujem, závisí to len a len od včelára ako sa rozhodne, či ponechá dve alebo vytvorí jedno včelstvo.

            

           

            Problém dlhovekých zimných včiel         

       

            Pojem dlhoveké zimné včely každý pozná, lebo na stránkach všetkých včelárskych časopisov sa skloňuje vo všetkých pádoch, ale obísť ho ani ja pri tejto úvahe nemôžem. Nie všetky včely pred zimou sú dlhoveké. Čo to pre včelára znamená?  Mať v septembri plný úľ včiel ešte neznamená , že aj do zimy pôjdu v takom množstve a sile, lebo ich množstvo sa ešte do zimy a jari markantne zníži. Vysvetlenie je "skoro" jednoduché, nie všetky boli dlhoveké, preto sa z úľa krátkoveké vytratili lebo ich životný potenciál bol nulový.

        

            Teória vzniku dlhovekých zimných včiel (DZV) nie je ešte celkom známa (podľa mňa) a ustálená, je názorovo rôznorodá, preto sa pri  formovaní silného včelstva na zimu nedá využiť. Včelárski odborníci v Bielefelde svojimi dlhodobými pokusmi dokázali, že všetky odporúčané metódy ako dosiahnuť nadpriemerne silné včelstvo do zimy nevedú k žiadanému cieľu. Aj keď svojimi zámermi dosiahli v priemere väčšie rozlohy plodu u podnecovaných včelstiev ako nepodnecovaných, v konečnom dôsledku množstvo prezimovaných včiel nebolo adekvátne k väčším rozlohám plodu v auguste a ani vynaloženým prostriedkom. K týmto záverom som nezávisle dospel i ja počas dlhoročných experimentoch s letným podnecovaním a vyrovnávaním včelstiev spojeným s tzv. taxáciou plodu  tak ako to odporúčal P.Silný. V auguste (10.8) muselo mať každé včelstvo minimálne 40 dm2  plodu , silnejším odoberať a slabším pridávať. V konečnom dôsledku sa to na sile včelstiev neprejavilo. Ako potom na to aby včelstvo išlo do zimy naozaj silné?

      

            Zároveň som sa začal zaoberať aj otázkou vzniku dlhovekých zimných včiel  (DZV) , lebo to mohlo byť kľúčom k rozriešeniu tohoto problému. Tušil som, že mechanizmus vzniku DZV musí byť iný ako sa všeobecne prezentuje. V tom ma utvrdzovali aj moje neúspešné pokusy s tvorbou silných včelstiev v auguste . Usúdil som, že proces  vzniku dlhovekých zimných včiel  prebieha postupne a to vnútornou diferenciáciou a trvá od 7 do 9 mesiaca, kedy sa tento proces končí. Zimné včely počas tohoto procesu získajú tzv. tukové teliesko, ktoré je zásobárňou energie v zimných mesiacoch až do ich nahradenia novými včelami.  Tukové teliesko včely získavajú postupne a to kŕmením sa dusíkatými látkami, ktoré obsahuje požieraný peľ. Ak prinášaný peľ je chudobný na dusíkaté látky  (pod 22% dokázali to austrálski výskumníci) , objavuje sa v týchto včelstvách známy "kanibalizmus" t.j. požieranie vlastného plodu (vajíčok a larvičiek , čo sa nesprávne pripisuje hladovaniu včelstiev), využívajú budúce DZV na získavanie  potrebných látok aj takouto cestou. Toto je okrajové vysvetlenie vzniku DZV a vrátim sa k nemu osobitným článkom. Pojem "vnútorná diferenciácia" interpretujem na základe empirických skúseností získaných  rokmi praxe  a pozorovania včiel.. Pravdivosť tohoto tvrdenia potvrdí alebo vyvráti len budúcnosť a dôsledný vedecký výskum. Už teraz však toto poznanie sa dá využiť na vytváranie silnejších včelstiev pre zimné mesiace.

               

 

            Integrácia včelstiev v októbri

       

            Prečo práve tento termín, keď tak môžem urobiť koncom augusta alebo začiatkom septembra? Môže sa pýtať každý z vás! Veď včelstvá svoj vývoj ukončili, sú dokŕmené a spojením v auguste by ešte  mohli využiť ponúkaný peľ prírodou. No nie je to tak. Pri týchto vetách sa musím zastaviť a vysvetliť si tento slovný "galimatiáš".

       

            V začiatkoch svojich pokusoch zimovať hmotnejšie včelstvá, bez bližšieho poznania mechanizmu vzniku dlhovekých zimných včiel, som včelstvá spájal už koncom augusta, pretože som si bol istý, že spojením dvoch včelstiev v tomto období, získam aj dvojnásobnú hmotnosť prezimovaného včelstva. Veď vtedajšie rady odborníkov sa niesli v duchu, "ak chceš prezimovať silné včelstvá, podnecuj ich,  a posilňuj prebytočným plodom, spájaj slabšie včelstvá a pod. V čase  spojenia a aj nasledujúce mesiace do zimy to tak bolo, ale prezimované včelstvá  nepotvrdzovali očakávané výsledky,  lebo ich hmotnosť sa prakticky nelíšila od včelstiev pripravených na zimu tradičným spôsobom. Bolo to pre mňa sklamanie, lebo práca s tvorbou pomocných včelstiev bola zbytočná a drahá! Ak som chcel rozlúsknuť tento oriešok, musel som pokusy opakovať, len s tým rozdielom, že som termín spájania postupne posúval na neskorší termín. Z augusta na september až október, až vtedy  spojené včelstvá prezimovali naozaj dvojnásobne silné. Prax teda potvrdila, že proces tvorby dlhovekých včiel je dlhodobý,  pre každé včelstvo osobitný a skončí len koncom septembra, kedy sa stáva nezvratný.

Doporučenie:  Ak sa rozhodneme integrovať - spájať včelstvá v jeden celok za účelom utvorenia silného zimujúceho včelstva, tak to robme zásadne v čase od 15 do 31. októbra.  Spôsob spájanie je jednoduchý, jedna matka sa odoberie (staršia a menej výkonná) a medzidno sa odstráni. Vzájomný styk sa uskutoční bez útočných stretov včiel.  

                  

 

            Záver

      

            Tento nezbytný proces je podľa všetkého koncom septembra ukončený a je nezvratný a práve keď v tomto čase spojíme dve včelstvá v jeden celok sú naozaj aj dvojnásobne silné. Ak včelstvá spájame predčasne ako som to napísal v úvode, k cieľu z celkom prozaických príčin sa nedočkáme, lebo včela kranská  nevytvára  silné zimné populácie (včelie spoločenstvo chce len prežiť) a keď v auguste spojíme dve rovnocenné včelstvá, ostane z toho prebytku v zimnom chumáči len toľko včiel, aby bezpečne prežilo zimu. Túto vlastnosť včely získali evolúciou, lebo včely v prírode sa nechystajú prezimovať silné preto aby doniesli veľa medu v budúcom roku, ale preto aby prežili zimu a po zime sa znovu mohli rozmnožiť- rojiť.  A v tom je podstata celej problematiky prirodzenej sily  včelstva v zime. Pozdne spájanie včelstiev na stránkach Včelařství propagoval J.Boháč (možno to bol iný, ale istotne to na stránkach Včelařství bolo), spájanie odporúčal dokonca na prelome XII a I.mesiaca a i ďalší autori poukazovali na tento priaznivý moment ( J.Hájek náhodne spájal dve včelstvá v XI.mes ), keď sa doslova rozplývali o následnom jarnom raste a výnose spojeného včelstva, len chýbalo praktické či teoretické zdôvodnenie tohoto princípu. Možno tento môj exkurz tento problém naznačil a zároveň objasnil,  prečo spájať včelstvá po  ich biologickom "dozretí"  až na konci jesene.              

      

            Je prirodzenou vlastnosťou človeka a nielen včelára pochybovať o tom čo je preňho nové , to je v určitom slova zmysle  prijímané  s nedôverou. Ako sa presvedčiť o správnosti diskutovanej téme  je  len jedna cesta, dôkladne  ju odskúšať na svojej včelnici.

 

 

V Závade, anton.turcani@gmail.com

 

 


[Akt. známka: 1,73 / Počet hlasov: 48] 1 2 3 4 5
| Autor: Ján Goro | 13485 přečítaní | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mail Vytlačiť článok | Zdroj: http://www.psnv.cz/
Prihlásenie / Registrácia
Vyhľadávanie

Nájsť text

Kalendár
<<  Júl  >>
PoUtStŠtPiSoNe
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31     
Anketa
Aký používate typ úľa?

Langstroth (4153 hl.)
 
Úľ rámikovej miery "B" (5174 hl.)
 
Čechoslovák (3611 hl.)
 
Optimal (3260 hl.)
 
Budečák (3133 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 19331

Vytvorené pomocou phpRS

Stránka PSNV-SK. Občianske združenie propagujúce tenkostenné nadstavkové včelárenie. Kopírovanie možné len s písomným súhlasom PSNV-SK.