Ako to robím ja..
Napísal som ako včelárim v nízkych nádstavkoch, bez snahy tvrdiť, že to čo robím je správne a dúfam, že mi niekto poradí ako to robiť lepšie, ale tiež sa môže stať, že pri čítaní mojich postupov niekto získa užitočnú inšpiráciu.
Úle
Včelárim v úľoch Langstroth, nízke nástavky 2/3 výšky. Používam nástavky bez falcov a hmatových líšt, so zafrézovaným hmatníkom, každý nástavok má očko 25 mm s plastovou krytkou, ktorá má voliteľné otvory. Rámiky 448x159 vodorovne drátkujem troma drátikmi z nerezu, používam voskové medzisteny (Ms), ktoré zatavujem pomocou nabíjačky na autobatériu. Dno vysoké 110 mm je zasieťované na celej ploche, letáč je celoročne otvorený cez celú šírku úla na výšku 15 mm, zužujem ho vkladacím hranolčekom len v čase kŕmenia a samozrejme pri oddelkoch. Od zadnej strany sa dá zasunúť podložka na sledovanie spadu , ktorá sa používa aj pri dezinsekcii klieštika. Stavebnú zábranu nepoužívam. Vrchnák je z pozinkovaného plechu, v ňom 6 cm polystyrén, na hornom nástavku položená fólia z durafolu. Ku každému úľu používam aj stropné kŕmidlo a výklz k medobraniu.
Včely
V mám matky Singer a ich dcéry, vlani som do dvoch rodín kúpil matku Vigor. Singerky sú mierne včely, vytvárajú veľmi silné rodiny, matky plodujú bez prestávky a včely dokážu niekedy skoro všetok jarný nektár použiť na chov plodu. Podľa mojich skúseností sú to včely na nárazové znášky – repka, agát a keďže ja nekočujem rozhodol som sa pre zmenu a preto tie Vigorky.
Ošetrovanie včelstiev počas roka
Včelstvá zimujem na odkrytom site v dne, pri odkrytom letáči ( len mriežka proti myšiam) , v štyroch nástavkoch(N1-N4), pričom zakŕmenie sa snažím viesť tak aby sa chumáč usadil v N3 a gró zásob bolo nad ním v N4. Začiatkom nového roka sa potom väčšina rodín prepapká pod strechu, do N4, na ktorom ako jedinom, mám celú zimu otvorené očko. Prvé prelety sú potom z tohto očka, po prelete otvorím aj očko na N3 a dávam do horných nástavkov, kde už obyčajne matky plodujú, prázdny stavebný rámik, ktorý ja nazývam „trúdi rámik“ (Tr), pretože včelstvá obyčajne veľmi rýchlo v ňom vystavia trúdiu stavbu. Zaplodovanie tohto rámika je pre mňa signálom k vykonaniu (prakticky jediného) prehodenia nádstavkov, pričom sa snažím netrhať plodové hniezdo. Plodové hniezdo na jar vzniká v horných dvoch nástavkoch buď preplodovaním z N4 do N3, alebo z N3 do N4 (ak v jeseň včely plodovali nižšie a gró zásob si uložili do N3 a nie N4). Oba nástavky s plodom a matkou teda N3 a N4 položím na dno a na ne dám pôvodný nástavok N2, v ktorom bývajú prázdne plásty, pričom dva na pozíciách 2 a 9 nahradím medzistenami (Ms). Nástavok z dna (pôvodný N1), ktorý ma na spodných latkách obyčajne trubčiu stavbu (divočina v dne) a obsahuje najstaršie plásty odoberiem a staré plásty (P) pretavím. Nástavok neodkladám nadlho, pretože pri kvete tzv. vtáčej čerešne ho vraciam s plástami na pozíciu N4 ( v strede môžu byť 2-3 Ms, hlavne ak Ms v N3 včely začali stavať).Keď začnú kvitnúť záhradné čerešne a ostatné ovocné stromy vložím pod tento N4, do ktorého nosia nektár, ďalší medníkový nástavok s plástami, pri nárazových znáškach (repka, agát) postupne dva nástavky s plástami. Pri spomínaných ovocných stromoch , najneskôr pri rozkvete repky, obyčajne odoberiem 1-2 plásty s viečkovaným plodom ako protirojové opatrenie (použijem na tvorbu oddelkov). Očká na nástavkoch cez celú sezónu mám otvorené len na plodiskových N1 a N2, aj keď matka ploduje až do N3, ba pri málo intenzívnej znáške uteká s plodovaním aj do hornejších nádstavkov. Keď som mal otvorené očká na všetkých nádstavkoch často mi vznikal plodový „komín“ v strede , med bol ukladaný na bokoch a mal som problémy s použitím výklzov pri medobraní. Pri takomto použití očiek (otvorené len na N1 a N2) sú rodiny, ktoré aj bez použitia materskej mriežky v N6-8 neplodujú. Materskú mriežku (MM) som používal len po poslednom medobraní, keď N5-N8 po vytočení medu som vracal včelám na vyčistenie a nechcel som, aby matička nabehla hore, pretože potvorka má také plásty celkom rada. V súčasnosti som sa, kvôli používaniu výklzov, znovu vrátil k používaniu materskej mriežky aj počas znášky, pričom ju dávam nad N4. Po slnovrate vyberiem a vyrežem Tr a ak skončila znáška (sú aj také roky!) zakŕmim. Ak znáška pokračuje, prvé zakŕmenia môže byť po medobraní až v auguste, pričom v oboch prípadoch do konca augusta dostanú cca 12-15 litrov roztoku cukru (3:2). V prvej polovici septembra skontrolujem zásoby a urobím potrebné korekcie dokŕmením (dôležité pre moje včely je, aby mali vyše 20 kg zásob). Je to potrebný krok, pretože včely rozdielne končia plodovanie, roky sú rozdielne, mnohé rodiny si ešte dokážu nanosiť ( a niektoré zasa dokážu veľa preplodovať). Samozrejme všetko je ovplyvnené tým, že nikdy nevytáčam med z nádstavkov v ktorých je plod, N1-N3 sú nedotknuteľné, ale ak je N4 bez plodu, tak sa niekedy dáva výklz aj pod tento nádstavok.
Čo mojim včelám nikdy nerobím...
- Neberiem im med s plodiskových nástavkov
- Neberiem im peľ
- Nenútim ich propolisovať odbernú sieť
- Nenútim ich celé dni tráviť vo výparoch org. kyselín...
Čo sa mi osvedčilo...
- Výklzy pri medobraní
- Durofénová fólia na hornom nádstavku
- Zasieťované dno
- Otvorené očko v hornom nádstavku cez zimu
- Mriežka na letáči cez zimu
Čo sa mi neosvedčilo...
- Otvorené očká na medníkových nástavkoch
- Vkladanie celého nástavku medzistien (pod plodisko, či medzi nádstavky plodiska...)